Francúzsky elektorát zdecimovaný rokmi anemického hospodárskeho rastu zdá sa skoncoval s vládnutím politických elít, keď do druhého kola prezidentských volieb posiela Macrona a Le Penovú. Aj obchodovanie s eurom na päťmesačnom maxime víta týchto dvoch vo finále.

Ani jednoznačné víťazstvo Le Penovej v prvom kole jej totiž do druhého kola volieb vyhliadky nijako výrazne nezlepší. Kým v prvom kole mohla byť katalyzátorom Le Penovej podpory nedávna vlna teroru, do druhého kola naopak pôjde ako neistá obhajkyňa hazardérskych plánov s budúcnosťou Francúzov. Hlavne v oblasti ekonomiky. A to v krajine galského kohúta voliči radi nemajú. Stávkou na istotu pre nich bude Macron, a len priaznivec revolty a protestu si vyberie Le Penovú. Jej alternatíva s pofidérnym plánom na návrat k akejsi forme nového franku sprevádzaná  jednorázovým splatením všetkých dlhov je ekonomickým tmárstvom takého kalibru, ktoré by Francúzsko a zbytok Európy uvrhlo na pokraj bankrotu.

Pre Macrona je to priam nahrávka na gól do prázdnej brány. Ten sa síce prevratnými reformami, či serióznym plánom na rýchlu obnovu silného hospodárskeho rastu zatiaľ neprezentoval, ale má za sebou kariéru bankára a tí vedia publiku predať aj paneurópske reči o spolupráci, či iný mix predvolebných snov o francúzskej ekonomike nordického typu.

Hlavným problémom Francúzska je nedostatočný ekonomický rast. Priemerné tempo rastu vo Francúzsku sa aj počas dlhého obdobia globálnej konjunktúry rokov 1992-2012 pohybovalo na úrovni 1,7 percenta ročne a roky 2012-2016 boli ešte diétnejšie, keď rast dosiahol priemerných 0,9 percenta. Aj keď bude rast na úrovni  dvoch a viac percent s dlhodobou nezamestnanosťou to zrejme výrazne nezakýva. Francúzsko má totiž nesmierne tvrdohlavú formu nezamestnanosti. Ani v tých najlepších rokoch totiž pod 9 percent výraznejšie neklesla a teraz sa už niekoľko rokov drží nad 10 percentami. Bohužiaľ národný priemer je v regionálne a etnicky tak diferencovanej krajine akou je Francúzsko len málovravným ukazovateľom. O menšinách žijúcich si akýmsi vlastným životom na hranici biedy vo veľkomestách dnes už dokonca pozeráme filmy v našej televízii.

Na vybudovanie novej ekonomiky bude musieť Macron urobiť viac ako ako len znížiť stav štátnych zamestnanov o sto tisíc. A jeho sľub dodržať rozpočtový deficit pod 3 percentami HDP a zároveň znížiť korporátne dane na 25 percent však spadá do kategógie nesplniteľných sľubov.

Voliť Le Penovú alebo Macrona nebude pre francúzov žiadne veľké víťazstvo. Ak však vládne rozum, žiaden z-Le-Pen-ý zázrak sa konať nebude. V oblasti hospodárstva má Macron rozhodne intelektuálne navrch, čo  z neho robí najpravdepodobnejšieho víťaza  francúzskych prezidentských volieb. Aj keď viera v rozum tiež radila brexitu a Trumpovi neuveriť.