Vyše 40 vrcholných predstaviteľov zákonodarných zborov z 27 členských krajín EÚ, ako aj z Chorvátska, Turecka, Macedónska a Ukrajiny od piatka diskutovalo o otázke európskej ústavy, reforme inštitúcií, či ďalšieho rozširovania únie. Predmetom rokovaní bola aj medziparlamentná spolupráca, zvyšovanie európskeho národného povedomia, pomoc parlamentom nových demokracií a Ukrajina ako východný sused únie.
V záverečnom vyhlásení konferencia vyjadrila očakávanie, že júnový summit šéfov európskych vlád v Bruseli nájde konsenzus pre obnovený spoločný právny základ EÚ.
Predseda nemeckého Bundestagu Norbert Lammert vyhlásil, že kým EÚ nedokáže prekonať problém svojej inštitucionálnej reformy, ďalšie rozširovanie nebude možné. "Ak nedôjde k dohode, znamená to, že nepribudnú žiadni členovia, ani Chorvátsko, Turecko, Macedónsko či Ukrajina, o Gruzínsku, Moldavsku a ďalších ani nehovorím, všetci títo stratia nádej na členstvo," povedal.
Šéfovia zákonodarných zborov vo vyhlásení apelovali na európske inštitúcie, aby akceptovali dôležitosť úlohy národných parlamentov v procese európskej integrácie a politiky.
Konferencia ďalej vyjadrila podporu ukrajinským integračným ambíciám. Zároveň vyzvala ukrajinských politických lídrov, aby vyriešili aktuálnu politickú krízu v krajine spôsobom zodpovedajúcim demokratickým princípom a zabránili tak potenciálnej radikalizácii spoločnosti.
Konferenciu viedol predseda NR SR Pavol Paška, s prejavmi vystúpili aj slovenský premiér Robert Fico, podpredseda Európskeho parlamentu Manuel dos Santos, či komisár EÚ pre dane a colnú úniu László Kovács.
Konferencia šéfov parlamentov je najvyššia inštitucionalizovaná forma medziparlamentnej spolupráce v EÚ. Založená bola v roku 1963 a od roku 1975 sa toto podujatie koná raz ročne na základe pozvania predsedu hostiteľského parlamentu. Slovenská republika sa na nej prvýkrát zúčastnila v Aténach pred štyrmi rokmi ako pristupujúca krajina EÚ.