31.07.2017, 00:00

Centrálne banky so ziskom

Martin Vlachynský
Zdroj: Pavol Funtál

Nedávno sa objavila správa, že nemecký rozpočet vďaka úverom Grécku za posledných desať rokov získal cez ECB 1,3 miliardy eur. Pri príjmoch federálneho rozpočtu to nie je zaujímavá suma. Zaujímavejšie však je, ako je to vlastne so „zarábaním“ centrálnej banky.

Centrálne banky vykonávajú operácie, pri ktorých im vznikajú straty alebo zisky – napríklad vyplatením úrokov na nakúpených dlhopisoch, alebo precenením devízových rezerv. ECB na konci obdobia rozdelí zisk medzi národné centrálne banky. Napríklad za rok 2016 to bol zisk 1,19 miliardy eur, ktorý bol rozdelený medzi členov.

Časť použijú národné centrálne banky na prevádzkovanie svojej činnosti, teda na mzdy či udržiavanie svojich sídiel, ale aj na tlač bankoviek a razbu mincí. Z časti vytvoria rezervy a zvyšok môžu poslať do národného rozpočtu. Alebo aj nie, čo je konkrétne prípad Slovenska. Napriek zisku 147 miliónov eur v roku 2016 štátny rozpočet uvidí od NBS len 18 miliónov. To je suma zrážkovej dane z výnosov, ktoré NBS plynú z dlhopisov emitovaných na území Slovenskej republiky. Zvyšok zisku je použitý na umorovanie strát z minulosti.

Straty NBS však nie sú znakom, že slovenskí centrálni bankári v minulosti zle hospodárili. Zisk alebo strata centrálnej banky je totiž len vedľajším produktom monetárnej politiky. Švajčiarska národná banka v roku 2016 zarobila 24 miliárd frankov, ale rok predtým stratila 23 miliárd kvôli posilneniu franku. Nespôsobila to chyba bankárov, ale rozhodnutie zdvihnúť kotvu franku oproti euru. Podobne straty NBS z rokov 2002 – 2003 vyplynuli z intervencií voči posilňujúcej slovenskej korune.

Tým sa trocha okľukou dostávame k úvodnej otázke. „Centrálne bankovanie“ nie je podnikaním, teda tvorbou spoločenskej hodnoty, ktorej hnacím motorom je zisk, od ktorého sa odvíjajú podnikateľove kalkulácie. Zisk v tomto prípade vzniká ako vedľajší produkt monopolu na tvorbu peňazí. Ak by cieľom centrálnej banky bolo tvoriť zisk, môže to dosiahnuť veľmi jednoducho – tlačením nových peňazí môže zdvihnúť nominálnu cenu nakúpených devíz či zahraničných dlhopisov prakticky na nekonečno. Väčšina čitateľov tuší, prečo by to nebol rozumný krok.

Namiesto zisku sleduje centrálna banka iné ciele, najmä stabilitu menového systému a aj z nej prameniacu ekonomickú prosperitu. A práve tu je namieste zamyslenie, či z hľadiska dlhodobej perspektívy eurozóny dostali Nemci za tú miliardu eur protihodnotu. Neštandardné monetárne operácie priniesli zisk, ale aj nové, neštandardné riziká.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.