02.08.2017, 00:00

Vedomosti zaostávajúce za technológiami

Za kormidlom ČSOB je od  roku 2008. Od decembra 2012 je aj viceprezidentom Slovenskej bankovej asociácie. V roku 1997 zakladal na Slovensku ČSOB Leasing a od samotného začiatku až do roku 2004 stál na jeho čele. Absolvoval Slovenskú technickú univerzitu a Ekonomickú univerzitu v Bratislave.
Zdroj: HN/Peter Mayer

Migrujeme do digitálnej éry. Môžeme sa pýtať, či sme na túto zmenu pripravení – z hľadiska štruktúry ekonomiky, školského systému alebo technickej infraštruktúry. Ale aj ľudí, úrovne ich digitálnej gramotnosti a s tým súvisiacej bezpečnosti.


V uplynulých mesiacoch hackeri masovo „preverovali odolnosť“ systémov viacerých inštitúcií po celom svete, no dennodenne testujú aj odolnosť koncového používateľa. Nástroj na pohodlné fungovanie v digitálnej ére v podobe smartfónu má už väčšina z nás. Otázne je, ako s ním vieme narábať.


Väčšinu povinností vrátane komunikácie s bankou chcú klienti riešiť online a ich nároky sa zvyšujú. Je to pochopiteľné a my, finančné inštitúcie, na to reagujeme. S cieľom uľahčovať im denno-dennú správu financií a šetriť im čas. Firmy enormne zvyšujú investície do digitálu, zjednodušovania procesov a bezpečnostných riešení. V rámci koncernu našej materskej belgickej banky KBC sme ohlásili investície do digitálnej transformácie vo výške 1,5 miliardy eur. Platí, že konať treba digitálne, do budúcnosti niet inej cesty. Otázkou je, či miera zodpovednosti a úroveň vedomostí koncových používateľov napreduje rovnako rýchlo ako technológie.


V ČSOB sme pred dvomi mesiacmi odštartovali projekt na zvýšenie digitálnej gramotnosti, s cieľom poukázať na potrebu brániť sa pred rizikami v kyberpriestore. Používatelia si môžu testovať tzv. digitálny kvocient. Z ich odpovedí vyplynulo, že väčšina ľudí stále nevie, ako sa majú správne prihlasovať do prostredia elektronického bankovníctva, že banka si od nich e-mailom či SMS správou nikdy nežiada prihlasovacie údaje a nevedia rozlíšiť ani to, že e-shop, ktorému poskytujú údaje o platobnej karte, je podozrivý.


Kolegovia v Česku vyskúšali tiež zaujímavý experiment. Až 60-tisíc klientov sa za jeden mesiac snažilo prihlásiť cez falošnú stránku internet bankingu. Neraz opakovane, aj po upozorneniach, že ide o edukatívnu kampaň. Ak by išlo o reálny podvod, klienti mohli prísť o asi 20 miliónov českých korún.


Platí, že vedomosti sú tou najlepšou ochranou a potreba zvyšovať digitálnu gramotnosť je viac než aktuálna. Nedávno sa po sociálnych sieťach šírila súťaž, v rámci ktorej bolo na vyplatenie výhry nutné zaslať kompletné údaje z platobnej karty. A áno, stále sa nájdu klienti, ktorí údaje o karte či prihlasovacie údaje do elektronického bankovníctva podvodníkom poskytnú. Žiaľ, v tomto prípade ich neochráni ani ten najlepší antivírusový program, ani najlepšie zabezpečené bankové systémy.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.