Na Slovensku prebiehajú dve zaujímavé debaty. Debata o dotáciách na podporu ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre a debata o nepodmienenom základnom príjme pre všetkých. Ich prepojenie by mohlo priniesť toľko pozitív, až sa čudujem, že doteraz to ešte nikomu neprišlo na um.
Zoznam tých, ktorým sú dotácie tŕňom v oku, je dlhý a rôznorodý, rovnako aj dôvody ich kritiky. Firmám prekáža, že sa na podporu skladajú vo forme vyššej ceny elektriny. Greenpeace poukazuje na to, že dotovaná výroba umelo predlžuje znečisťovanie životného prostredia v regióne. Brusel preveruje, či je podpora udeľovaná v súlade s európskymi pravidlami. Politická opozícia si nenechá ujsť príležitosť podať si vládu za to, že na ukončovanie banskej činnosti od priemernej domácnosti vytiahne 11 eur ročne. Ešte v roku 2011 sa do spolku kritikov dotácií prekvapujúco zaradil aj vládny Inštitút finančnej politiky, ktorý spočítal, že mesačná podpora na baníka je vyššia ako jeho mzda. V tom čase výška podpory na jedného baníka dosahovala takmer 1 800 eur, pričom jeho mzdové náklady boli o 700 eur nižšie.
Tento problém je nádejou pre zaujímavé riešenie, ktorým by mohol byť nepodmienený základný príjem. Diskusia, ktorá sa v poslednom období dostala aj k nám, vo svete už roky rozdeľuje teoretikov. Medzičasom mnoho štátov pristúpilo k časovo a teritoriálne obmedzeným experimentom. Problém baní na hornej Nitre je tak ideálnou príležitosťou pridať sa k experimentátorom. Podpora zamestnanosti pre asi 4-tisíc ľudí dnes stojí sto miliónov eur ročne a vláda chce podporu zachovať až do roku 2030. Čo tak nahradiť tento systém záväzkom vlády až do roku 2030 vyplácať im počas ich ekonomicky aktívneho veku nepodmienený príjem, napríklad vo výške tisíc eur?
Stálo by nás to všetkých o niekoľko desiatok miliónov eur ročne menej než dnes. Ale finančná úspora je len jedným z mnohých pozitívnych efektov. Vláda by sa dostala z nepríjemnej defenzívnej pozície, pretože ľudia by boli ochránení. Opozícia by mohla menej kriticky vnímať riešenie s oveľa menším počtom deformácií. Problém by stratil politický náboj. Nevieme, ako by samotní baníci s touto slobodou naozaj naložili. Ale vieme, že by prestali byť dotáciou pripútavaní k neperspektívnym pracovným miestam a nepodmieneným príjmom vyplácaným do roku 2030 by získali slobodu rozhodovania o sebe bez existenčných stresov. Slovensko by získalo povesť odvážneho experimentátora. A my by sme si lepšie vyriešili problém, s ktorého dnešným „riešením“ nie je spokojný takmer nikto.