V parlamente je zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a s ním aj otázka, koho sa bude týkať. Inými slovami – prečo práve môj okres medzi ne nepatrí. Už dnes sa takto pýtajú starostovia z regiónov, ktoré sú skôr bohatšie. Jednoduchá odpoveď je – buďte radi, ak sa vám darí!
Ako vybrať tie regióny, ktoré urgentne potrebujú podporu vlády? Prvou otázkou je, čo je v tomto zmysle región. Malo by to byť územie nie príliš veľké a rozmanité, ale ani nie príliš malé, závislé viac od vonkajších než vnútorných vplyvov. Kraj je z tohto pohľadu príliš veľký, obec príliš malá, preto okres, s prihliadnutím na rozvoj susedných okresov (vrátane zahraničných) a vyšších celkov sa zdá logickým riešením.
Druhou otázkou je, čo má byť mierou zaostalosti. Vieme, že zaostalosť nie je otázkou mesiaca ani roka, ale nechceme ani merať príliš dlhé časové úseky. Zákon preto stavia na období troch rokov, pričom každý štvrťrok hodnotí zvlášť.
Vieme, že miera by mala byť komplexná, ale zároveň nie príliš zložitá a pomerne včas dostupná. Tu sa dá odraziť od skúsenosti s indexom podrozvinutosti (to je nespisovná verzia slovenského slova zaostalosť) úradu rómskeho splnomocnenca, ktorý začal s komplexným vzorcom a skončil pri jednej premennej. Problémom dlhého vzorca bola jeho netransparentnosť a multikolinearita. Problémom jednej premennej ostala jeho netransparentnosť (nemožnosť replikovať potrebné vstupné údaje) a pridala sa nezmyselnosť výberu – počet obyvateľov na bytovú jednotku.
V štúdii Index zaostalosti (zmiešaných) obcí (PÚ SAV) som preto testoval štandardné premenné, ako napríklad počet rokov strávených vo vzdelávacích inštitúciách či miera nezamestnanosti. Zvlášť údaje o miere nezamestnanosti majú komplexný záber, publikujú sa každý mesiac a jednoducho sa monitorujú.
V posledných troch rokoch sa medzi desiatimi percentami okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti objavovali (abecedne): Kežmarok, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava a Sabinov a s veľkým odstupom aj Veľký Krtíš a Vranov. Súčasné znenie zákona nepoužíva poradie, ale pevnú vzdialenosť od slovenského priemeru, takže dnes by podpora patrila „len“ piatim percentám okresov: Kežmarku, Revúcej, Rimavskej Sobote a Rožňave. Keďže u nás ide o prelomovú vec, dnešných päť percent by som pokladal za dobrý začiatok (pričom ďalší okres už klope na dvere) a venoval spoločnú energiu samotnej príprave rozvojových plánov, napríklad podľa OECD.