Minulý piatok som zverejnil dlhší komentár k pádu vlády, v ktorom opisujem, ako to v našej koalícii prebiehalo, vrátane SMS komunikácie, ktorá prebehla medzi Ivetou Radičovou a mnou deň pred pádom vlády. Na zverejnenie tejto komunikácie, ktorá rozhodne nebola súkromného charakteru, som mal súhlas.
Veľmi ma prekvapuje, že ľudia, ktorí by to mali vedieť, dokonca aj politici, ktorí boli priamo účastní, tvrdia, že my sme za niečo hlasovali.
Pravidelne sa opakuje príklad, že niekto nám dal do ruky nabitú zbraň a my sme stlačili spúšť. Lenže práve to nie je pravda.
Boli sme postavení pred dvojotázku, či (1.) sme za vládu Ivety Radičovej (pre nás jasné ÁNO) a (2.) či sme za miliardu eur do Grécka (pre nás jasné NIE). Na takto položenú otázku sme nedokázali odpovedať jedným slovom, a tak sme nehlasovali vôbec.
Radšej mlčať
Ak teda pán Kňažko požaduje, že „Tí, ktorí hlasovali za pád vlastnej vlády, už mali dávno z politiky odísť...“, rovnako nepochopil
mechanizmus hlasovania ako Ivan Mikloš, ktorý Sulíka obvinil z klamstva, ktoré opakovane používa, aby sa vyvinil z toho, že hlasoval za vyslovenie nedôvery. Ako som už napísal: nie je pravda, že sme hlasovali ZA pád vlády. Ani nie je pravda, že pri otázke o dôvere vláde sme hlasovali NIE. My sme totiž nehlasovali vôbec. Naši koaliční partneri sa nás snažili donútiť hlasovať tak, ako si želal Brusel a nie my ich. Toto je podstatný rozdiel.
V duchu ústavy
Postupovali sme presne podľa Ústavy SR, ktorej článok 73 znie: „Poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia
a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Postupovali sme aj presne podľa koaličnej zmluvy, ktorej článok II., bod 3. znel: „Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v Koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko Koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada (právo veta).“
Našou chybou bolo, že sme minútu pred hlasovaním neopustili rokovaciu sálu, aby aj tým, ktorí si nedokázali predstaviť, že kvôli presvedčeniu obetujeme naše stoličky, bolo zrejmé, že hlasovať nebudeme.