Dokonca aj tvrdenie, že podmienky na podnikanie sa u nás zlepšujú. V správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike vláda radostne zvestuje splnenie či dokonca prekročenie dvoch cieľov. Jedným bolo dosiahnuť priemer OECD v integrovanom indikátore regulácie trhov. Keďže indikátor sa dostal nad priemer OECD, zvýšila sa tým údajne nadpriemerne aj naša konkurencieschopnosť. Druhým cieľom bolo zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčku Doing Business o 15 miest. V tomto hodnotení sme boli v roku 2012 na 46. priečke a v najnovšom hodnotení sme na 29. priečke. Radujme sa, veseľme sa, polepšili sme si o 17 miest, takže cieľ bol nielen splnený, ale aj prekročený.
Ak však k zlepšeniam neprišlo len v paralelnom vesmíre, ale udiali sa u nás, prečo ich potom necítime? Odpoveď je jednoduchá. Pretože sú to zlepšenia len na papieri, či dosiahnuté zmenou metodológie. Ponechajme bokom negatívne trendy, ktoré väčšina podnikateľov cíti. Zvyšovanie finančného zaťaženia podnikania, nárast byrokracie, školstvo a zdravotníctvo v krízovom stave. Existujú aj vládne opatrenia, ktoré majú potenciál byť prínosom. Problém je, že aj dobré zámery sú v praxi torpédované buď nijakou alebo len mizernou realizáciou. Uvediem dva príklady.
Od 1. januára 2014 sa skrátila lehota na zápis do obchodného registra na dva dni. Toto opatrenie zlepšilo hodnotenie Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Aká je však skutočnosť? Už v prvých týždňoch účinnosti tohto opatrenia prichádzalo k predĺženiu lehôt na zápis o desať dní. Tým sa to však neskončilo. Viaceré médiá informovali o týždňových meškaniach súdu v Bratislave. Tak si to zosumarizujme: na papieri je lehota 2 dni, v skutočnosti sa žiadosti o zápis do registra povaľujú na registrových súdoch aj týždne či mesiace.
Druhým príkladom je elektronický systém pripomienkovania legislatívy. Ten chce OECD zaradiť do databázy najlepších opatrení, pretože ukladá ministerstvám povinnosť do 15 pracovných dní zverejňovať návrhy, konzultovať ich s verejnosťou či zaoberať sa hromadnými pripomienkami. Zdanlivo výborná vec, aká je však realita? Pripomienkové konanie krátené na 5 dní a ministerstvá, ktoré cez poslancov na poslednú chvíľu menia vlastné návrhy, čím pripomienkové konanie degradujú.
Záhada údajných zlepšení podmienok na podnikanie, ktoré nikto necíti, má jednoduché rozuzlenie. Často ide o zlepšenia len na papieri, ktorý naozaj znesie všetko. Skúsenosť podnikateľov konfrontovaných s realitou vypovedá o pravom opaku.