Pred mesiacom som na tomto mieste písal, ako by záväzné porovnávanie cien všetkých väčších nákupov nemocníc a zdravotných poisťovní mohlo priniesť podobne zásadné úspory, ako pred piatimi rokmi medzinárodné porovnávanie cien liekov. Veľmi ma potešilo, že táto myšlienka získala za pár týždňov širokú podporu.
Zostáva ju už len úspešne zrealizovať. Kľúčové bude získanie spoľahlivých, kvalitných údajov o benchmarkoch. Kus cesty prejdeme už vnútorným referencovaním oproti najlepším slovenským prípadom. Napríklad pri cenách zobrazovacích vyšetrení, ktoré platia rôznym poskytovateľom rôzne poisťovne, to môže stačiť. No v malej krajine a veľmi neefektívnom sektore budeme aj v tomto prípade pravdepodobne potrebovať porovnania s inými krajinami. S liekmi sme to kedysi mali jednoduchšie, veľa regulátorov zverejňuje ceny na webe a ostatní nám informácie na požiadanie poslali. Ale aj v prípade veľkých technológií existujú zahraničné cenové indexy a databázy.
Samozrejme, porovnávať ceny je úplný základ a analytický low tech. Nielen v zdravotníctve, ale v celej verejnej sfére sa postupne musíme dostať k rozhodovaniu na základe hodnoty za peniaze. Na základe hodnotenia toho, či konkrétne verejné výdavky alebo verejné politiky prispievajú k blahobytu krajiny viac než iné. Alebo než by priniesol status quo. Krajiny s najlepšie spravovaným verejným sektorom to na základe transparentných analýz zvyknú robiť najmä v troch oblastiach.
Najdôležitejšie je hodnotenie účinnosti a efektívnosti štandardných politík ministerstiev. Nakoľko nejaká politika – zvýšenie počtu policajtov, odpustenie odvodov – prispieva k dosahovaniu jej cieľov – bezpečnosti, zamestnanosti. Prvú robotu sme urobili už aj na Slovensku v prípade ministerstva financií, a celých rozpočtových kapitol relatívne efektívneho školstva a neefektívneho zdravotníctva.
Druhou je otázka, nakoľko sú pre ekonomiku a spoločnosť prínosné veľké investičné projekty a ich alternatívne formy realizácie. Vládni analytici aj verejná diskusia si tu onedlho otestujú projekty novej nemocnice a diaľnice. Tretím, najkomplexnejším, je problém hodnotenia prínosov regulácie či deregulácie niektorých trhov – od zdravotníctva cez notárov až po energetiku.
Ani najlepšie analýzy nikdy nenahradia potrebu politických rozhodnutí vo všetkých troch oblastiach. Na ich základe však môžu byť kvalitnejšie, čistejšie a pre verejnosť zrozumiteľnejšie.