Blížia sa voľby a s nimi sa začína ďalšie kolo predvolebných urážok medzi voličmi. Napríklad, niektorí majú potrebu hlásať, že kto volí najväčšiu stranu, je primitív. Kto volí ostatné strany, ale nie tú ich, najlepšie ledva trojpercentnú, je tiež primitív, ale nižšieho rangu. A tak si tu pred voľbami, intenzívnejšie než medzi nimi, na našom mladom Slovensku nadávame jeden na druhého.
Možno sme sa to naučili za komunistov a teraz si to len užívame – vtedy však útoky nemierili na spoluobčanov voličov, veď každý „musel“ voliť, ale na straníkov a šéfov. Zároveň sa nadávalo zvyčajne potichučky, my občania proti nim, kým teraz, hurá, je hlasné nadávanie technicky jednoduché a hlavne beztrestné.
Intenzívne sa nadávalo za Mečiara, aj keď, zdá sa mi, že vkusnejšie – babky demokratky neznelo tak zle. Pritom išlo o veľa – susedia nám utekali do Európy a my sme sa začali radiť k Rumunsku a Bulharsku, síce slávnym historickým krajinám, ale od nás od ruky. Mečiara sme však zvládli vďaka dôležitej téme a vďaka spojenectvu ľavica – konzervatívci – liberáli.
Čo pravdepodobne nepomohlo konsolidácii pravice, bola trochu náhodná výhra v roku 2002(vďaka SNS), keď sa začal používať model všetko jedno, aké má kto programy, upečieme spoločnú tortu a potom sa uvidí. Pravicoví voliči si voľkali ako pes s mačičkou – čím viac dobrôt do torty, tým bude lepšia. S nimi si voľkali malé strany plné múdrych, šikovných, svetaznalých, bohabojných, slovenské kresťanské a liberálne hodnoty obhajujúcich ľudí, neschopných však urobiť jedinú vec – dohodnúť sa.
Ak dnes máme jednu veľkú stranu a veľa malých, je to problém ponuky aj dopytu. Áno, stranícki činovníci sa nemusia zodpovedať nikomu – volí ich celé územie Slovenska a žiaden konkrétny región. Áno, časť voličov sníva o princovi na bielom koni, ktorý splní všetky ich predstavy, ale žiaden taký neprichádza.
Namiesto nadávania spoluobčanom by možno bolo lepšie priznať si, že je dobré, že tu máme stabilnú veľkú stranu, že politickí oponenti nie sú nepriatelia a že voliči oponentov nie sú hlupáci. Naopak, namiesto nadávania je jednoducho potrebné robiť politiku lepšie, byť menej elitársky a zaujať voličov v každej sociálnej vrstve tak, ako to robia napríklad nemeckí konzervatívci. Ak budeme strácať čas vzájomným nadávaním si do primitívov, je dosť možné, že zvonku budeme vyzerať ako primitívi všetci a zahraničie sa k nám bude podľa toho aj správať.