Onedlho si budeme pripomínať šieste výročie krachu americkej banky Lehman Brothers. Tá po takmer 160 rokoch svojej existencie 15. septembra 2008 požiadala o ochranu pred veriteľmi. V dôsledku toho v ten istý deň jej akcie stratili 90 percent hodnoty a index Dow Jones klesol o 500 bodov. Otrasy z amerického finančného trhu sa veľmi rýchlo preniesli aj na trhy v Európe a v iných častiach sveta a následne sa výrazne negatívne podpísali aj pod vývoj reálnej ekonomiky. Keďže dôsledky pretrvávajú prakticky dodnes, je dôležité vracať sa k príčinám toho, čo dostalo označenie „najväčšia finančná a hospodárska kríza od čias veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov 20. storočia“.
Je to dôležité o to viac, že v hodnotiacich komentároch možno očakávať veľkú prevahu pomýlených názorov, pokiaľ ide o príčiny krízy, ktoré, bohužiaľ, v súťaži alternatívnych vysvetlení zaznamenali presvedčivé mediálne víťazstvo. Podľa tohto väčšinového prúdu sú dvomi hlavnými príčinami krízy chamtivosť finančníkov a neregulovaný kapitalizmus. Ani jedno neobstojí. Chamtivosť je tak stará ako ľudstvo samo a je v akcii prakticky neustále, aj v dlhých časových obdobiach, keď sa žiadna kríza nekonala. A tvrdenia o neregulovanom kapitalizme sa dajú považovať skôr za žart. Pred rokom 2008 existovala nielen celá húština regulácií, najmä finančného trhu, ale aj celý rad regulačných orgánov, ktoré mali na trhy „dozerať“ a ich reguláciou kríze predchádzať.
Keďže mantra o neregulovanom kapitalizme zvíťazila, ovplyvnila aj balíčky tzv. protikrízových opatrení, ktoré vlády po celom svete prijali. A ich podstatnou súčasťou je viac regulácií, viac právomocí pre existujúcich regulátorov a viac úplne nových regulačných orgánov. Je to regulácia, ktorú necítime priamo na vlastnej koži, ale v konečnom dôsledku ju všetci zaplatíme. Ďalšej kríze však aj tak nezabráni. Popri regulácii balíčky protikrízových opatrení obsahujú aj masívne intervencie centrálnych bánk. Manipulácie s trhom v podobe tzv. lacných peňazí, najmä umelo nízkych úrokov, ktoré deformovali správanie ľudí, bánk i firiem, patrili ku kľúčovým faktorom, ktoré výdatne prispeli ku vzniku krízy. A práve tie sa dnes používajú na „potlačenie“ krízy. Šesť rokov tejto pomýlenej politiky je prilievaním oleja do ohňa. Je len otázkou času, kedy sa požiar opäť vymkne spod kontroly.