Poslanci Smeru schválili vládny návrh rozpočtu a vraj sa máme okrem iného tešiť na to, že vláda začne konečne šetriť.

Tvrdí to vládny návrh rozpočtu, podľa ktorého dôjde v roku 2015 k poklesu zamestnanosti vo verejnom sektore o 3314 osôb a tvrdí to aj minister financií, ktorý uviedol, že „na úrade vlády ide 10 percent ľudí preč“,„na ministerstve financií to bude medzi 5 – 10 percentami“ a aj „ostatné rezorty majú svoje diétne programy nastavené reformou verejnej správy, ktoré sú premietnuté už do návrhu rozpočtu“.

Bolo by to pekné, keby... Keby to bola pravda. A že to nie je pravda dokazujú čísla Kažimírovho rozpočtu. Akurát sa k nim treba prepracovať úpravami čísiel, ktoré v rozpočte sú (str. 40 – 41) ale realitu skresľujú a kamuflujú. Kamuflovanie spočíva v tom, že ministerstvo porovnáva budúci rok (2015) nie s očakávanou skutočnosťou roka 2014, ale s rozpočtom na rok 2014, pričom skutočný počet zamestnancov verejného sektora bude v tomto roku vyšší, ako bol pôvodne rozpočtom na tento rok predpokladaný. Druhá kamufláž spočíva v tom, že sa síce dosiahne istá úspora, ale len pri samosprávach. Pri štátnej správe dôjde k rastu zamestnanosti. Neprehľadnosť je spôsobená tým, že od tohto roku sa v rámci metodiky ESA 2010 začlenili do verejného sektora aj zamestnanci niektorých inštitúcií, ktoré tam doteraz vykazované neboli.

Ako teda vyzerajú plány na budúci rok oproti predpokladanej skutočnosti tohto roka očistené o zmeny dané len zmenou metodiky? Za celý verejný sektor sa rozpočtuje nárast zamestnancov o 602. Šetriť sa bude, ale len v samospráve, kde sa predpokladá pokles zamestnanosti o 3169 miest. Zato v ústrednej správe by malo dôjsť k nárastu o 3751(!!!) miest (plus 20 miest nárast v poistných fondoch).

Len na ilustráciu, v roku 2011, za Radičovej vlády, došlo k poklesu miest v ústrednej správe o 5972. To, že vo verejnom sektore je vysoká prezamestnanosť, priznal v rozprave k rozpočtu aj minister Kažimír. Mieru tejto prezamestnanosti ilustruje napríklad skutočnosť, že keď som bol prvýkrát ministrom financií, tak som k 1. januáru 2004 počet miest na ministerstve financií znížil o 30 percent (z 849 na 599), pričom výkonnosť ministerstva išla hore. Iným príkladom môže byť Lotyšsko, ktoré počas krízy znížilo počet zamestnancov o 7 percent a priemernú mzdu vo verejnom sektore dokonca o neuveriteľných 26 percent.

Takže reči o tom, ako vláda šetrí, sú, s prepáčením, len... Nuž, orálne vetry.