17.07.2015, 00:00

Kto sa bojí Matoviča, píše Daniel Lipšic

Kto sa bojí Matoviča, píše Daniel Lipšic

Igor Matovič nie je štandardný politik. Áno, poslať na detektor lži ľudí z vlastnej kandidátky nie je štandardné. Tajne si nahrať iného politika tiež nie je štandardné. Ale čo je teda ten slovenský štandard, ktorý sa nám niektorí kolegovia z pravice snažia dávať za vzor?

Keď hnutie NOVA odhalilo, že vládny dokument o privatizácii SPP vznikol na počítači J&T, niektoré „štandardné“ strany mávli rukou a takmer nepodpísali návrh na odvolanie premiéra. OĽaNO (a SaS) tak urobili medzi prvými. Keď sa prevalil škandál s trojnásobne predraženým CT-čkom, niektorí „štandardní“ politici považovali kauzu za vybavenú odvolaním ministerky Zvolenskej, hoci ona bola len bábkou biznismenov s prepojením na bývalú firmu Pavla Pašku.

Aj tu sa dalo od začiatku na OĽaNO spoľahnúť. A nakoniec skončil aj Paška. Keď sa Smer kvôli tejto kauze dostal pod tlak, v parlamente takmer prešiel zákon, ktorý by odstavil schránkové firmy od verejných peňazí. Ručnú brzdu však opäť zatiahli niektorí „štandardní“ politici, starí aj „noví“, ktorí namiesto tvrdého zákona podporili Smerom napísané uznesenie, ktoré Fica k ničomu nezaväzovalo. A presne tak aj celý boj so schránkovými firmami dopadol. Aj v tejto veci stál Igor Matovič na správnej strane. Nehovoriac o voľbe generálneho prokurátora, keď sa 6 poslaneckých zradcov zapredalo a bez ohľadu na riziko pádu vlády Ivety Radičovej zahlasovalo za Dobroslava Trnku. Z ktorého košiara bolo tých 6 zradcov? Podozrenie nikdy nepadlo na OĽaNO.

Po budúcoročných voľbách vznikne na Slovensku koaličná vláda. Všetky prieskumy naznačujú, že Smer si už sám nevystačí, a dokonca ani spojenie s SNS mu nezaručuje väčšinu. Potom zostanú len dve možnosti: stredopravá vláda bez Smeru, alebo spojenie Smeru s niekým so súčasnej opozície.

Béla Bugár dnes hovorí, že ak na Slovensku nevznikne vláda bez Smeru, bude to Matovičova vina. Nie je to pravda. Bude to vina tých, ktorí sa Matoviča boja a radšej sa dohodnú s Ficom. Ako raz povedal jeden španielsky kňaz: strach je vlastný len ľuďom, ktorí si uvedomujú, že konajú zle. Výber koaličného partnera nie je súťaž krásy. K politike patria aj chyby, aj omyly. Ale aj ponaučenia. Ak chce niekto túto krajinu konečne posunúť dopredu, mal by prestať koketovať so Smerom a začať hľadať cestu so stranami, ktoré nevisia na šnúrkach oligarchov. OĽaNO, NOVA a SaS by mali byť na zozname medzi prvými. Či práve to je ten problém?