Vyše 700-tisíc eur zaplatila Ficova vláda privatizačným poradcom a právnikom, ktorých úlohou bolo odporučiť čo najvýhodnejší spôsob doprivatizácie Slovak Telekomu. A aký je výsledok? Namiesto transparentného tendra štát predal takmer miliardový balík akcií priamo, jednému záujemcovi. Za takýto výsledok si žiaden privatizačný poradca nezaslúži ani cent. Ak by bol Robert Fico v opozícii, na vláde by nenechal nitku suchú a oprávnene by žiadal vrátenie odmien vyplatených privatizačným poradcom. Prečo to ako premiér nerobí?

„Z privatizácie sa tešia len traja. Cudzí vlastník, ktorý získa náš podnik za lacné peniaze. Potom poradcovia, ktorých stámiliónové odmeny sú vyhodené do vzduchu. Tretieho radšej menovať nebudem.“ Toto je doslovný citát Roberta Fica z roku 2006 o privatizácii bratislavského letiska, ktorá sa nakoniec neuskutočnila. Po deviatich rokoch sú jeho slová opäť aktuálne. Tentoraz nejde o letisko, ale o Slovak Telekom a Robert Fico už nie je najväčší nepriateľ privatizácie, ale predávajúci, z ktorého praktík pri predaji menšinového podielu v Slovak Telekome sa môžu tešiť len traja: cudzí vlastník, privatizační poradcovia… A tretieho radšej nebudem menovať.

Ficova vláda sa v roku 2013 rozhodla doprivatizovať 49 percent akcií spoločnosti Slovak Telekom v hodnote zhruba jednej miliardy eur. Postupne si objednala analýzu výhod a rizík predaja cez burzu, právnu analýzu, poradenstvo k uzavretiu zmluvy s investičnými bankami, až nakoniec uzavrela zmluvu s konzorciom bánk, ktoré sa zhostili úlohy privatizačného poradcu. Celkové náklady na analýzy a poradenstvo: takmer 750-tisíc eur. Väčšinu tejto sumy si rozdelili dve banky: J. P. Morgan (400-tisíc) a Citibank (300-tisíc). Za privatizačných poradcov si ich vybrala trojčlenná vládna komisia, z ktorých dvoch nominoval bývalý zamestnanec týchto bánk, štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Tomu sa hovorí konflikt záujmov ako Berlín…

Výsledkom dvojročných príprav, analýz a rád za 750-tisíc eur je priamy predaj bez súťaže. Kto sa môže z takejto privatizácie tešiť?

1.„Cudzí vlastník, ktorý získa náš podnik za lacné peniaze?“ Nepochybne. Ak by vláda vypísala medzinárodný tender alebo by iniciatívne oslovila

najväčších svetových hráčov, súťaž by mohla vygenerovať vyššiu cenu. Bez súťaže však osamelý záujemca nemá dôvod zvyšovať ponuku.

2.„Poradcovia, ktorých stámiliónové odmeny sú vyhodené do vzduchu?“ Nepochybne. Bez súťaže ich rady nemali žiadnu cenu.

3.„Tretí?“ Toho radšej nebudem menovať.