Prečítal som si celý prepis Orbánovho slávneho prejavu, v ktorom sa otvorene prihlásil k neliberálnej demokracii, a musím konštatovať, že je to silná káva. Dalo by sa úspešne a pomerne ľahko polemizovať s takmer všetkým, čo maďarský premiér povedal, na tomto mieste sa však sústredím len na ekonomickú stránku veci.
Nevyhnutnou súčasťou liberálnej demokracie je aj ekonomická sloboda. To, že Orbán chce obmedzovať nielen politickú slobodu, ale aj slobodu ekonomickú, je úplne jasné. Svedčia o tom nielen viaceré pasáže jeho prejavu, ale ešte lepšie jeho konkrétne ekonomické opatrenia od roku 2010, keď sa dostal k moci. Nepriateľský postoj k zahraničným investorom, prohibitívne zdaňovanie, zoštátnenie druhého piliera bez náhrady, to sú len niektoré z nich. Ako príklady úspešných neliberálnych demokracií Orbán vymenoval Singapur, Čínu, Indiu, Rusko a Turecko. Pozrime sa teda na to, ako to s ich ekonomickými úspechmi stojí. Singapur je jedna z najbohatších a najkonkurencieschopnejších krajín sveta. Čo sa týka ekonomickej slobody, je to jedna z najslobodnejších krajín na svete. V rebríčku svetového indexu ekonomickej slobody sa nachádza dlhodobo na druhom mieste za Hongkongom. Čína a India síce zďaleka takú mieru ekonomickej slobody nemajú, no je evidentné, že čínsky rast je spojený s rastom ekonomickej slobody a so zahraničnými investíciami a v Indii (ktorá za Čínou výrazne zaostáva) sú taktiež rast a oživenie podmienené protrhovými reformami, teda rastom ekonomickej slobody. Rusko je špecifický prípad, pretože ekonomicky je to obor na hlinených nohách, ktorého rast a sila sú založené takmer výlučne na vývoze energetických surovín. A Turecko? V posledných rokoch jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík, ale vďaka opačnej ekonomickej politike, akú avizuje a robí Orbán. V miere ekonomickej slobody bolo Turecko v roku 2005 na 135. mieste na svete, dnes je na 64. mieste a stále stúpa.
Nakoniec Orbán nemusí chodiť po príklady až do Ázie. Keby sa pozrel, kedy a prečo Slovensko ekonomicky predbehlo jeho krajinu, tak by zistil, že po roku 2004 a vďaka protrhovým reformám druhej Dzurindovej vlády, ktoré zvýšili mieru ekonomickej slobody. Kým v roku 2004 dosahovalo Maďarsko 63 percent priemernej úrovne EÚ a Slovensko len 57 percent, v roku 2008 to bolo v Maďarsku 64 a na Slovensku už 73 percent. Sloboda (a nielen ekonomická) je podmienkou, nie prekážkou prosperity.