Dedina na konci sveta, akých je u nás mnoho: na hornom konci les, vpravo a vľavo les a lúky, na dolnom konci cesta do podobnej dediny. Domy v rôznom stave, nezamestnaní ľudia, škola, škôlka, obecný úrad, požiarna zbrojnica, kostol, krčma. Lesy patria štátnym lesom, potok vodohospodárom. Kedysi si najímali miestnych, dnes tiež – ale za menej peňazí. Obstarávajú verejne, už nezavolajú do dediny, že potrebujú toľko a toľko ľudí, ale živia odborníkov na obstarávanie. Potom platia sprostredkovateľov, ktorí nakoniec zamestnajú miestnych, ale z daného balíka peňazí si odkroja svoj podiel. Vodohospodári by mohli zamestnať veľa ľudí pri preventívnych protipovodňových opatreniach, ale ktovie, či stoja po členky v betóne, ten potom do dediny tiež len privezú hotový a miestni sa môžu akurát prizerať. Potraviny? Lúky a polia patria komusi, koho nikto nepozná, a potraviny sa do dediny dovážajú – mlieko, syr, chlieb, mäso, všetko sa dá kúpiť pekne zabalené a v súlade so slovenskými prísnymi normami. Miestny úrad tiež musí obstarávať a voziť materiál a ľudí do dediny, aby všetko urobili čo najlacnejšie pre dobro miestnych, ktorí sami prácu nemajú.
Vraj boli časy, keď chudobní neobstarávali, ale robili si veci sami. A nejde ani o to, či je niekto chudobný, alebo nie – aj dnes si hociktorý dobre zarábajúci a vzdelaný Slovák urobí hocičo radšej sám, lebo je to pre neho lacnejšie a je to zábava. Ak nič iné, dopestuje si zdravú zeleninu, čerstvé ovocie, dochová ovcu, ktorá mu spása trávu, takže nemusí behať po pozemku s kosačkou, a navyše sa hýbe, čím oberie lekárov o nejedno euro. Možno je to nemoderné, ale funguje to.
Našťastie, nie sme v tej túžbe nič nerobiť a verejne obstarávať sami. V jednej rozvojovej krajine na konci sveta dostali miestni peniaze na cestu a hneď posielali poslov do hlavného mesta, aby prišli a postavili asfaltku. Kým neprišiel chlapík z Afriky a neukázal im, ako skombinovať miestnu nezamestnanú pracovnú silu s miestnym kameňom, aby si cestu postavili sami a mali z nej dvojnásobný úžitok.
Iste, problém je komplexný, začína sa možno pri prílišnej decentralizácii a končí sa pri našej posadnutosti komplikovaním všetkého, najmä verejného obstarávania, a znevýhodňovaním každého malého výrobcu. Niektoré obce si vymysleli spôsob, ako tento nerozum nadháňajúci zákazníkov všadeprítomným oligopolom obísť. Nedá sa vymyslieť nič lepšie, než sa od nich poučiť a radšej pracovať, než obstarávať.