Regionálne rozdiely sa dajú znižovať dvoma spôsobmi: buď využiť potenciál slabých regiónov a priniesť pracovné miesta za pracovnou silou, alebo podporovať rast centier a priniesť pracovnú silu za pracovnými miestami. Problémom Slovenska bolo, že nerobilo ani jedno, lebo v oboch prípadoch sa predpokladá dobre rozmyslená, plánovaná a vykonaná aktivita.
Prvý spôsob v sebe zahŕňa často kritizované riziká – podpora slabých regiónov v Európe a inde vo svete sa často zvrhávala do veľkých jednorazových investícií, ktoré po odznení výstavby nepriniesli viac, ako smútok za zbytočne vyhodenými peniazmi. Druhý spôsob sa u nás zvrhol do intelektuálne nenáročného odkazovania na to, že naša kultúra nepozná sťahovanie za prácou a ak, tak len za dobre platenou prácou do zahraničia. Výsledkom bolo zistenie, že nič sa nedá robiť, dokonca spojené s odhodlaním radšej nízko kvalifikovaným nezamestnaným platiť dávky, len nech ostanú tam, kde sú, než by sa mali prisťahovať do Bratislavy.
Prístup k regionálnemu rozvoju prvého pilotného okresu je kombináciou snahy využiť lokálny potenciál a pomôcť miestnej iniciatíve na úrovni vlády. Kežmarok má potenciál rastu založeného na využití pôdy, dostatku pracovnej sily a pomerne dobrom prístupe na trhy. V Kežmarku je mnoho podnikateľov, starostov a učiteľov, ktorí sa vedia spojiť do aktivít prospešných nielen pre ich, ale aj susediace okresy. Vlády majú zas k dispozícii obrovské možnosti, ako im pomôcť: vedia najímať špičkových expertov, vedia tieto okresy pozitívne diskriminovať a vedia spojiť prácu ministerstiev tak, aby život na Slovensku nekomplikovali, ale slúžili: tu mám na mysli naše nešťastné akože európske normy, ktoré slúžia niekoľkým dodávateľom a ničia malých zamestnávateľov v odľahlých dolinách.
Kežmarok má plán, v ktorom vystupuje koordinácia, plánovanie, klastre a projektové centrum ako číslo jeden. Na to sa viažu konkrétne aktivity pre tvorbu pracovných miest, na medzitrhu práce a vo vzdelávaní. VÚC chce podporiť Kežmarok napríklad pri zladení stredných škôl a potrieb miestneho trhu. Podobne, ako v inde na Slovensku, aj tu totiž platí, že pracovné miesta sú, ale školy akoby pripravovali deti pre úrad, a nie trh práce. Plán je začiatok. Podľa naladenia ľudí z jednotlivých ministerstiev a samotných Kežmarčanov, ktorých som stretol, som optimista. Ak sa tejto nadrezortnej iniciatívy nechytia kovaní úradníci, ale ostane v odbornej rovine, za päť rokov sa dá stihnúť veľa.