Zdalo by sa, že v takej katolíckej krajine, akou je Slovensko, má kresťanská demokracia pevne zakotvené miesto ak nie v ústave, tak v srdciach voličov. Kresťanskú demokraciu mnohí spájali práve s najstaršou stranou Slovenska, KDH, pričom sa tradovalo, že KDH volili hlavne starší ľudia a keďže podiel seniorov v spoločnosti narastal, aj úspech KDH bol naveky zaručený.
Výsledky KDH však neodrážali vnímanie Slovenska ako konzervatívnej bašty. Vo voľbách v roku 1990 mladé hnutie síce obsadilo 31 miest v Slovenskej národnej rade a bolo najsilnejším klubom hneď po VPN, ale odvtedy sa počet jeho poslancov ustálil okolo 16: hnutie obsadilo 18 miest v roku 1992, 17 miest v roku 1994, nižší počet miest ako súčasť SDK v roku 1998, 15 miest v roku 2002, 14 miest v roku 2006, 15 miest v roku 2010 a 16 miest v roku 2012. KDH v priemere disponovalo takmer 11 percentami poslaneckých hlasov a jeho vplyv na prijímanú legislatívu, nehovoriac o exekutíve, tak mohol byť vnímaný ako marginálny.
V koalíciách malých strán však aj jedenásť percent hlasov, čiže pätina parlamentnej väčšiny, znamená veľa. Zvlášť, ak sa malé strany naučia žiť v symbióze – jedna dodá právnikov, druhá, SDKÚ, ekonómov a predsedu vlády. Mimochodom, naše hospodárstvo dnes vyzerá oveľa lepšie než naše právne prostredie.
Odkázanosť na partnera však prináša vysoké riziko do budúcnosti, ak partner zmizne. KDH bez ekonomickej presvedčivosti SDKÚ mohla prežiť len vtedy, ak by bola našla pragmatickú náhradu. KDH tak získalo šancu odpútať sa od jednoduchých a pre konzervatívne demokracie vo svete dosť netypických poučiek SDKÚ a vrátiť sa k sociálno-trhovej ekonomike, ako ju presadzuje Európska ľudová strana.
Najnovší volebný výsledok vnútil niekoľkým politickým seniorom parlamentnú prestávku. Július Brocka a Pavol Hrušovský slúžili vlasti ako poslanci od roku 1990, Ján Figeľ od roku 1992, Martin Fronc od roku 1998, Pavol Abrhan od roku 2002 (rovnako, ako ex-KDH Daniel Lipšic). Iní boli v parlamente s prestávkami už od roku 2002, ďalší sú po slovenskej premiére v rokoch 1994 či 1998 pravidelne úspešní pri kandidovaní do Európskeho parlamentu.
KDH získalo čas na programovú a personálnu výmenu, aj keď oboje bude ťažké, lebo ako SDKÚ, tak aj seniori v KDH si zakladali na svojej nenahraditeľnosti. Otvoril sa však reálny priestor pre modernú definíciu kresťanskodemokratickej politiky a pre nových, výkonných ľudí.