Voľby sú za nami. Časť voličov chce radikálnu zmenu. Časť voličov tiež chce zmeny, ale verí súčasným parlamentným stranám a ich programom. Nespokojnosť okrem iných vyvolali zadlženosť časti obyvateľstva voči nebankovým subjektom, hazardné hry, ale i choré zdravotníctvo či školstvo, ako i bezpečnostná situácia. O stave republiky svedčí fakt, že 10 percent obyvateľstva už žije v zahraničí, s čím sme predbehli Mexiko.
Do parlamentu sa dostali formácie, ktoré sa nazývajú pravicovými stranami, ale s politickými stranami nemajú nič spoločné. Politická strana je zoskupenie väčšieho počtu ľudí, ktorí majú spoločné názory na chod spoločnosti. Tie názory sa tvoria počas vnútrostraníckych diskusií v súlade s pravidlami. Majú celorepublikové alebo regionálne pokrytie. Strana troch či štyroch ľudí sa nemôže nazvať politickou stranou, lebo nemá znaky strany. Je to snaha jednotlivcov obísť zákon a dostať sa do parlamentu aj napriek tomu, že neexistujú jednomandátové volebné okrsky. Fakt je, že potom dostávajú „členovia“ strán miliónové sumy od štátu na fungovanie neexistujúcej strany, čo je už iba absurdita made in Slovakia. Zakladajúci a jediní členovia sú sami sebe „oligarchami“.
Ak súdime podľa hlasov voličov, tak stav spoločnosti je zúfalý. Vyžaduje politické riešenie. Pravicový blok neexistuje, lebo v tomto zoskupení sú iba dve štandardné pravicové strany. Sieť sa síce hlási k pravici, ale aby to dokázala, mala by byť v parlamente aspoň štyri roky a zaujať k otázkam pravicový prístup. SNS – to je na analýzu nad rámec tejto rubriky. Naľavo je iba Smer. Ten dostal jasný odkaz od svojich voličov, že ich posledné štyri roky vládnutia nepresvedčili. Smer musí hľadať kompromisy, partnerov a musí prejaviť sebareflexiu a silnú túžbu na zmenu fungovania štátu. Keďže nie sme prezidentskou republikou, riešením nemôže byť úradnícka vláda bez podpory parlamentnej väčšiny. Ak by aj taká vznikla, môže byť iba na prípravu predčasných volieb.
Sme na rázcestí. Ak nechceme, aby Slovensko padlo do chaosu, každá zo štandardných strán musí vystúpiť zo svojej krabičky a zobrať na seba zodpovednosť za riešenie, ktoré zaručí Slovensku ekonomický rast, reformy v zdravotníctve a školstve, ďalej systémové riešenie sociálnych problémov a dôstojné európske predsedníctvo. Zodpovednosť voči Slovensku musí nútiť štandardné politické strany, aby prekročili svoj tieň. Budúca koalícia, ak chce byť pozitívne zapísaná do dejín, mala by vzniknúť na základe dobrého programového vyhlásenia a nie na základe princípu: aby čísla vyšli.