Medzi zámery vznikajúcej vlády sa dostalo aj znižovanie administratívneho zaťaženia. Zámer je to síce chvályhodný, ale je oveľa ľahšie dať ho na papier než zrealizovať. Vedeli by o tom rozprávať mnohí ministri hospodárstva. Kľúčové je pochopiť, prečo neuspeli, a nájsť odpoveď na zásadnú otázku, kto by mal mať zodpovednosť a právomoc, aby konečne prišli hmatateľné výsledky.
Ministri hospodárstva narastajúce zaťaženie nielen neznížili. Nedokázali ani zabrániť jeho ďalšiemu zvyšovaniu. Nebolo to však ich osobné zlyhanie. Je to záležitosť systému, akým vláda funguje. Minister hospodárstva je len jedným z ministrov. Ostatní ministri majú vlastnú agendu, ktorou podnikateľské prostredie často zhoršujú. Presviedčanie, aby sa vlastných priorít vzdali a ustúpili inému ministrovi, sa ukázalo ako chabý nástroj na znižovanie byrokracie. Kto by mal šancu túto agendu riešiť úspešnejšie?
Prvá logická odpoveď je: predseda vlády. Má najvyššie právomoci a nástroje na to, aby si od ministrov vynútil dôsledné napĺňanie agendy. Tak to funguje v mnohých krajinách, ktoré sú v tejto oblasti úspešné. U nás však od tohto riešenia odrádza skutočnosť, že úrad vlády dnes nie je vybavený kapacitne, nemá ľudí, ktorí by sa v tejto problematike vyznali, a vecne rieši úplne iné záležitosti. To isté sa dá konštatovať aj v prípade iných kandidátov – ministerstva financií a ministerstva spravodlivosti. Verejné financie či súdnictvo sú dostatočne priveľké na to, aby ministrom nezostalo veľa času ani energie, aby bojovali s inými rezortmi a nútili ich znižovať administratívu.
Vráťme sa na ministerstvo hospodárstva. Aj to má v kompetencii aj iné veci než zlepšovanie podnikateľského prostredia. A tie často v agende ministra vysoko prevažovali. Preto jediným rozumným riešením, ako znižovanie administratívnej záťaže inštitucionálne zastrešiť, je rozdeliť ministerstvo na dve. Na ministerstvo obchodu, priemyslu a energetiky, ktoré by riešilo jeho tradičnú agendu. A na ministerstvo podnikateľského prostredia, ktorého minister by bol zároveň podpredsedom vlády a ktoré by malo vo výlučnej kompetencii presadzovanie znižovania finančnej, legislatívnej, regulačnej a administratívnej záťaže podnikania.
Už vidím tie ironické úškľabky, že na boj s byrokraciou navrhujem vytvárať novú byrokraciu. Týmto návrhom by však nevznikala nijaká nová administratíva. Len by sa reorganizovala existujúca tak, aby bola jasne určená právomoc a zodpovednosť za realizáciu tejto dôležitej priority. A výhodou je vznik ďalšieho postu, čo sa pri náročných koaličných rozhovoroch vždy môže zísť.
Ján Oravec
StoryEditor