Minulý rok sa napriek silnému odporu štyroch krajín dohodlo prerozdelenie stošesťdesiattisíc utečencov, doteraz z nich bolo prerozdelených niekoľko stovák. Dôvod je, že proti vystúpili síce len štyri krajiny, Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko, no v skutočnosti prerozdelenie migrantov nechce väčšina členských krajín Európskej únie.
Holandský vzdor
Napriek tejto evidentnej nevôli „Brusel“ (vlastne ani presne nevieme, kto to je, keďže rokovania viedla Angela Merkelová) potajomky prisľúbil Turkom odobratie ďalších dvestopäťdesiattisíc migrantov ročne – tvrdí to Gerald Kanus z Think Tanku European Stability Initiative. Aj tu sa ráta s prerozdelením po všetkých krajinách Európskej únie.
Nie len väčšina členských štátov, ale aj väčšina občanov Európskej únie je proti tomu, aby do Európy prúdili obrovské množstvá migrantov, a tam, kde je príležitosť, dajú to patrične najavo, naposledy v Holandsku. Minulý týždeň sa viac ako šesťdesiat percent Holanďanov vyjadrilo proti asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou, čo síce priamo nesúvisí s migračnou krízou, no iná otázka položená nebola, a tak aspoň takýmto spôsobom ukázali občania Holandska, ešte prednedávnom jedna z najeurooptimistickejších krajín, svoju nespokojnosť s migračnou politikou únie.
To isté inak
Som presvedčený, že príval migrantov by v referende odmietli občania ktorejkoľvek európskej krajiny. Avšak Brusel sa rozhodol vytrvalo ignorovať jasnú vôľu občanov a s plánom na prerozdeľovanie pokračuje. Najprv to boli povinné kvóty, tie neprešli. Potom kontingenty, ani tie neprešli.
A tak minulý týždeň v stredu prišla Európska komisia s návrhom, ktorý nesie pekný názov „spoločná azylová politika“, no v skutočnosti ide opäť len o prerozdelenie migrantov po členských krajinách Európskej únie. A o ďalšie presunutie kompetencií z členských krajín do Bruselu.
Kde sa vzali extrémisti
Podľa návrhu komisie má všetky žiadosti o azyl posudzovať Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a azylantov rovno prerozdeľovať do jednotlivých členských krajín. Proti vôli azylantov a najmä proti vôli občanov. Brusel je teda slepý a hluchý voči vôli občanov krajín EÚ a zároveň o to viac prekvapený a zhrozený, odkiaľ berú hlasy extrémisti (to sú všetci tí, ktorí si s návrhmi komisie dovolia nesúhlasiť).