V našom milom verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska zistili, že majú málo peňazí. Kto by nemal? Avšak na rozdiel od väčšiny ostatných, či už zamestnancov, alebo podnikateľov, ktorí by tiež chceli viac peňazí, je „platenie“ za služby RTVS vynucované zákonom. Práve preto sa v týchto dňoch rozbiehajú konzultácie k pripravovanej novele zákona o úhrade za služby RTVS, ktorá obsahuje dva podstatné zámery.
Prvým je takzvaná optimalizácia úhrad, pod ktorou treba po slovensky rozumieť ich zvýšenie. A to dosť podstatné. Druhý zámer je zdanlivo formálno-procesný, ale v skutočnosti nemenej dôležitý. Bude sa navrhovať presun zvyšovania úhrad v budúcnosti zo zákona do vyhlášky ministerstva kultúry. To všetko sa má udiať s účinnosťou od 1. januára 2017. Máme zásadný problém so všetkými tromi uvedenými návrhmi, so zvyšovaním úhrad, s presunom zvyšovania len do ministerskej vyhlášky aj s navrhovanou účinnosťou.
Všetci si ešte veľmi dobre pamätáme rozruch, ktorý sprevádzal schvaľovanie dnes platného modelu financovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu prostredníctvom takzvaného zástrčkového zákona. Ten ustanovil povinnosť platiť pre všetkých občanov, ktorí platia faktúru za elektrinu. Tiež uvalil povinnosť platiť úhrady za RTVS aj na zamestnávateľov, ktorí majú aspoň troch zamestnancov. Ak sa bude tento zákon opäť otvárať, budeme presadzovať, aby jeho novela nebola o zvýšení úhrad, ale aby prišlo k zásadnej zmene spôsobu výpočtu úhrad. Jeho hlavým problémom totiž je nadviazanie výpočtu na parametre, ktoré priamo nesúvisia so „spotrebou“ služieb RTVS. Odber elektriny a počet zamestnancov takými parametrami nie sú ani náhodou.
Aj zdanlivo nevinný zámer na presun zvyšovania úhrad zo zákona do vyhlášky v sebe skrýva nemalé nebezpečenstvo. Zmena vyhlášky je totiž podstatne jednoduchšia než zmena zákona. Zámerom predkladateľa je zrejme vyhnúť sa ostrým debatám v parlamente a mimo neho, ktoré každé zvyšovanie sprevádzajú. A to je presne dôvod, prečo by aj v budúcnosti každá snaha zvyšovať úhrady mala znamenať tortúru pre každého, kto to bude navrhovať. Ako poistka, že sa tak nebude diať príliš často a poza chrbát verejnosti.
A napokon účinnosť zákona. Termín 1. január 2017 má zrejme navodiť situáciu časovej tiesne. My však nepotrebujeme narýchlo upečenú novelu. Potrebujeme kvantifikovať dosahy, zvážiť ich dôsledky, podebatovať o úlohe a funkciách RTVS. Aj keby to malo znamenať odsun účinnosti povedzme o ďalší rok. Asi nás čaká horúca televízna a rozhlasová jeseň.
Ján Oravec
StoryEditor