Sledujúc v posledných dňoch našu politickú debatu sa nemôžem ubrániť pocitu, že je v nej príliš veľa koksu a zúfalo málo zodpovednosti, rozvahy a kompetentnosti. Zdá sa, že premiér sa po operácii vrátil v doslova mečiarovskej forme. Médiá najviac zaujal jeho útok na neziskovky a islam, pričom najzávažnejší prešľap jeho prejavu ostal takmer nepovšimnutý. Mal formu nasledovných dvoch otázok: „Preboha, proti komu tu ideme zbrojiť? Čo to tu my rozprávame o nejakých východných krídlach, akože kto nás tu ohrozuje?“
Toto sa pýta predseda vlády členskej krajiny NATO, ktorej sused už dva roky čelí ozbrojenej ruskej agresii, človek, ktorý bol predsedom vlády v roku 2008 v čase ozbrojenej ruskej agresie v Gruzínsku. A ešte to priklincuje konštatovaním, že „zastávam jednoznačný názor, radšej dať na mlieko, ako na zbrane“. Bežný čitateľ, ak sa o tieto veci zaujíma, musí vedieť o záveroch rôznych analýz (napríklad organizácie RAND), ktoré hovoria o tom, že hrozba ruského útoku na baltské aj iné krajiny bývalého východného bloku vôbec nie je vylúčená a že ak by k takémuto útoku došlo, Rusko by malo dočasne vysokú prevahu v technike aj vojsku. Práve preto je zhoda na tom, že je nevyhnutné vojensky posilniť východné krídlo NATO. Predseda vlády tieto informácie musí mať, ak napriek tomu hlása to, čo hlása, tak je to neuveriteľná nezodpovednosť hraničiaca s vlastizradou.
Nezodpovednosť a nekompetentnosť v oblasti európskych, ale tentoraz aj ekonomických vzťahov znovu preukázal aj líder opozície Richard Sulík. Tentoraz hviezdil v téme brexitu. Sulíkovi vychádza, že Briti nemajú dôvod na zotrvanie v EÚ, lebo nemajú euro, nie sú v Schengene a sú čistými prispievateľmi do fondov EÚ. Takže jedinou výhodou členstva je pre nich voľný obchod a ten si vedia udržať aj vtedy, ak nebudú členskou krajinou – podobne ako Švajčiarsko či Nórsko. Akurát všetky renomované inštitúcie (MMF či London School of Economics) si myslia niečo iné. Podľa štúdie britského ministerstva financií by v najpravdepodobnejšom scenári došlo k ekonomickému poklesu o 3,6 percenta, nárastu počtu nezamestnaných o 520-tisíc a devalváci libry o 12 percent. Dokonca aj deficit verejných financií by sa prehĺbil o 20 až 40 miliárd libier napriek ušetreniu odvodov do fondov EÚ. V pesimistickom scenári by všetko bolo ešte omnoho horšie.
To pritom hovoríme len o priamych ekonomických dôsledkoch. Pre nás by však mohlo byť omnoho horšie to, aké procesy by brexit spustil v celej EÚ a kde by sme skončili my sami. Aj kvôli politikom, ako sú Fico a Sulík.
Ivan Mikloš
StoryEditor