Nestrácajme vidiek

Každý slušný národ by mal mať vlastné pivo a leteckú spoločnosť. Nie je na škodu, keď má aj futbalové mužstvo a jadrovú zbraň, ale aspoň nech má vlastné pivo, hovoril hudobník Frank Zappa. Keď vychádzame z jeho pohľadu, na čo byť pyšný, Slovensko na tom nie je zle. Svet sa však mení a menia sa aj veci, ku ktorým máme pozitívny vzťah a ktoré nás spájajú s krajinou, kde žijeme.

Môj život bol vždy spojený s poľnohospodárstvom a vidiekom. Možno aj preto si myslím, že charakteristiky Slovenska sú viac viditeľné na vidieku než vo veľkomeste. Navyše veľká časť mestského obyvateľstva ešte svoje detstvo prežila na dedine a hodnoty, ktoré sa tam naučilo, determinujú jeho myslenie aj počas života v meste. Hodnoty, ktoré vyznávame, pohľad na veci okolo nás sú preto výrazne ovplyvnené slovenským vidiekom. Aj to je dôvod, prečo vidiek nemôžeme stratiť. Ak sa pozeráme na poľnohospodárstvo čisto ekonomicky, tak jeho podiel na tvorbe HDP nie je robustný. Čisto ekonomický pohľad na poľnohospodárstvo je však klamlivý. Poľnohospodárstvo je dôležité, pretože plní aj určitú bezpečnostnú funkciu štátu. Lebo čo produkujeme, produkujeme pre vlastnú spotrebu a konzumáciu. Keď nebudeme pestovať obilie a chovať zvieratá, musíme ich nakúpiť od iných. Dejiny ľudstva však ukazujú, že bohatí sú tí, ktorí majú jedlo, vodu a za posledných stopäťdesiat rokov aj energiu. Nemať čo jesť a piť je väčší problém než nemať auto.

Samozrejme, na to, aby sme mohli chovať poľnohospodárske zvieratá a pestovať rôzne plodiny, musíme mať pôdu, technológiu, ľudí, ktorí sa v tom vyznajú a sú ochotní každý deň bojovať so živlami. No aj keď máte dostatok znalostí a skúseností, na sto percent urobíte všetko, čo je potrebné, nedokážete objednať teplo alebo dážď. Celoročnú prácu tak stratíte počas hodiny alebo za pár dní. Poľnohospodárstvo je veľký vabank, pri ktorom staviate na veci, ktoré prevažne nemáte pod kontrolou. Tento boj sprevádza dejiny ľudstva odnepamäti, je to súčasť našej genetiky.

Sú však veci, ktoré vieme ovplyvniť, a preto nemôžeme byť ľahostajní k tomu, čo sa dnes v poľnohospodárstve deje. Každý z nás môže pomáhať, aby sme nestratili náš vidiek. Napríklad opýtať sa reťazcov, prečo nemajú slovenské výrobky. A ak ich v obchodoch už majú, mali by sme ich kupovať. Uvidíte, že z toho budeme mať radosť, a zároveň pripravíme svojim deťom lepšiu budúcnosť.