Tri rozvojové plány

Dobrou správou pre obce sú vládou schválené rozvojové plány troch okresov, ku ktorým už o pár týždňov pribudnú ďalšie dva. Isteže, skepsa velí byť opatrný, ale v tomto prípade sa stretli viaceré dobré dôvody, prečo sa veci hýbu správnym smerom.

Po prvé, zdá sa, že existuje široká zhoda na potrebe návratu štátu do vecí regionálnych. Štát má zodpovednosť, štát platí, štát je pod dohľadom médií, ale dnes sedí v Bratislave a nevyužíva svoje predĺžené ruky, okresné úrady, na koordináciu štátnych politík v regiónoch, na spoluprácu s regiónmi a na získavanie spätnej väzby pre formulovanie národných politík. Budovanie paralelných krajských či okresných štruktúr jednotlivými rezortmi len potvrdzuje potrebu koordinácie na mieste.

Po druhé, okresy dostávajú slovo. Rozvojové plány sú vytvárané zdola starostami, podnikateľmi, školami a občianskymi združeniami s pomocou expertov. Sú pripravované na päť rokov ako otvorené dokumenty; rámce potrebných činností na zvýšenie zamestnanosti. Zástupcovia okresu sú tí, ktorí rozhodnú, ktoré aktivity podporia ako kľúčové, či vzorové a ktoré inovatívne postupy budú testovať. Keďže hovoríme o štátnej politike, začína sa uvažovať o potrebe sústrediť zástupcov okresu práve okolo okresných úradov.

Po tretie, do popredia sa prirodzene dostávajú miestni lídri, ľudia so schopnosťami spájať, komunikovať a tvoriť. Rovnako aj podnikatelia, ktorí sa spájajú do klastrov či odbytových združení, aby mohli lepšie formulovať a presadzovať svoje záujmy. Vysoká nezamestnanosť zároveň vedie starostov k tomu, aby aktívne podporovali medzitrh práce – formu komunitného riešenia tam, kde individuálny podnikateľ neprejavuje záujem a šancu na úspech má sociálna ekonomika so sociálnymi podnikmi. Starosta nemusí podnikať, ale obec, čiže komunita, môže, ba musí, ak je to otázka prežitia.

Po štvrté, dívame sa na výsledky a čoraz väčšiemu počtu ľudí začína byť jasné, že výsledkom potrebujeme prispôsobiť všetko – regulácie, inštitúcie, aj financie – ak nám záleží na celom Slovensku. Plány sú preto odpoveďou na žiadosť najzaostalejších regiónov o rázne zmeny v školstve, vo verejnom obstarávaní, osobnom bankrote, zväzujúcich hygienických normách, byrokratických reguláciách, pôdohospodárstve, atď.

Po piate, oživenie štátnej regionálnej politiky prináša obmedzenie formalizmu doterajších povinných plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a posilnenie formovania hospodárskej politiky štátu, ktorá sa nedá robiť bez regiónov.