Aká bude Európska únia bez Británie a aká bude Británia bez únie? To zatiaľ nevie detailne nikto. Je to však prehra pre obe strany. Referendum sa skončilo v prospech odporcov Európskej únie. Namiesto toho, aby sa Veľká Británia pokúsila reformovať úniu, čo by jej určite prospelo, rozhodli sa občania pre radikálny odchod. Bol to šok.
Keď sa ráno po referende všetci zúčastnení zobudili, uvedomili si, že sa stalo „niečo“, čo je už nezvratné. Je to prehra pre úniu, ktorá už dlho volá po reformách. Po zmenách, ktoré vrátia európsku myšlienku Európanom, a nie zaslepeným, dobre plateným úradníkom a neschopným politikom. Rovnako je to však prehra pre Spojené kráľovstvo. Kráľovstvom zostane, ale možno už nie spojeným. Prípadné odtrhnutie Škótska a Severného Írska môže spôsobiť vlnu separatistických snáh Kataláncov, Baskov a iných, ktorí chcú vidieť svoju samostatnú hviezdičku na vlajke EÚ. Do istej miery mi to pripomína nás, keď sme ešte žili spoločne s Čechmi vo federálnom štáte.
Faktom však je, že Veľká Británia sa rozdelila... Vlastne, rozdelili ju politici a vyfarbili sa len pár týždňov po referende. Tí, ktorí najviditeľnejšie agitovali za brexit, bývalý starosta Londýna Boris Johnson a europoslanec Nigel Farage, hodili zbabelo do ringu uterák. Najprv burcovali, hnali ľudí na barikády a celý národ proti únii, a teraz sa zbavujú zodpovednosti. Johnson oznámil, že nechce kandidovať za premiéra a Farage sa vzdal predsedníctva v antieurópskej Strane nezávislosti, ktorá nikdy v krátkodobej ani dlhodobej budúcnosti nedokáže konkurovať štandardným politickým stranám vo Veľkej Británii.
Nuž čo, páni to pokašľali a jednoducho sa zbalili a odišli. Len my sme, žiaľ, tí, ktorí sa budú musieť s ich nevydarenou aktivitou pasovať niekoľko ďalších rokov. Populizmus v politike je nebezpečný. Máme ho, bohužiaľ, aj na Slovensku. Aj naši politici by mali byť viac zodpovední. Politika je totiž najmä o zodpovednosti vládnuť a spravovať štát. Nie o bezhlavom burcovaní más bez reálnych riešení, výsledkov a zodpovednosti.