V pondelok som z vrecka vytiahol prvú žltú kartu. Riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti chcel pokračovať v poradenskom biznise s firmou, známou z neblahej „kauzy Kompa“, a to bez riadneho výberového konania. Argumenty o časovej tiesni či neschopnosti nájsť na poradenstvo lacnejšiu firmu ako za 2,6 milióna eur v tomto prípade naozaj neobstoja. Preto som diaľničiarov požiadal, aby takúto zmluvu nepodpisovali.
Úplne chápem, že pri riadení veľkých spoločností môže niekedy dôjsť k situácii, že zamestnanec, oddelenie či odbor „upečie“ na vlastnú päsť záležitosť, ktorá nie je celkom kóšer. Ale taký je už chlebík topmanažérov, že za svoj mančaft nesú plnú zodpovednosť. Ak by mal organizácie v gescii rezortu riadiť či kontrolovať sám minister, ich riaditelia by boli zbytoční. Musia si spraviť poriadky, keďže sami tvoria tím, za ktorý pre zmenu zodpovedá minister. Preto žltá karta šéfovi NDS, preto upozornenie všetkým jeho kolegom, aby si ustrážili svojich vlastných zverencov.
Post ministra dopravy som od začiatku považoval za predovšetkým manažérsku výzvu – riadiť ho tak, aby vo finále poskytol ľuďom za ich peniaze čo najviac úžitku. To bol dôvod, pre ktorý som spolu s tímom expertov sedel celé noci nad projektom bratislavského obchvatu, kým som sa nepresvedčil, že je zmysluplný, dobre vysúťažený a bude znamenať pre Bratislavu a jej okolie výrazné dopravné odľahčenie. Z rovnakého dôvodu som minulý týždeň zrušil IT tender na takzvaný Atlas pasívnej infraštruktúry za desiatky miliónov korún. Nepodpíšem sa pod niečo, čo považujem za nedostatočne pripravené alebo rovno za plytvanie prostriedkami z našej spoločnej kasy. Takéto zásady sme sa napokon zaviazali plniť aj v rámci projektu Hodnota za peniaze.
Dobrý manažér musí mať v krvi snahu a schopnosti hľadať riešenia problémov. U politikov mi tento ťah na bránu v mnohých prípadoch chýba – akoby im stačilo akési bolestínske pitvanie sa v ranách a utešovanie sa, že to mohlo byť aj horšie. Orientáciu na riešenia chcem jasne zakódovať aj do DNA Siete, ktorú od soboty vediem ako jej predseda. Ako vládna strana máme psiu povinnosť zaoberať sa primárne problémami ľudí a aktívne prichádzať s riešeniami. Naše vlastné nedorozumenia si upraceme doma, na to nepotrebujeme kamery ani mikrofóny. Musíme ísť ďalej ako jeden tím, možno už tiež so žltou kartou, ale s nádejou na úspešný obrat a záverečnú spokojnosť divákov. Aby zo zápasu neodchádzali s myšlienkou, že nám to fakt musí... veď viete čo.