Poľnohospodárstvo patrí minulosti, budúcnosť patrí službám, učili sme sa na vysokej škole. Postupom rokov sa však ukázalo, že Slovensko sa prílevom investícií stáva viac priemyselnou krajinou, služby ustúpili a poľnohospodárstvo klesalo viac, než predpokladali porovnania s vyspelými hospodárstvami. Tak sme jedného dňa zistili, že poľnohospodárstvo síce poberá dotácie, ale produkuje nízku pridanú hodnotu (ak vôbec) a zamestnáva veľmi málo ľudí. Stali sme sa šampiónmi vo vývoze technických plodín a dovoze všetkého, čo sa dá jesť, nesie pridanú hodnotu a tvorí zamestnanosť. Na to, samozrejme, dopláca celý vidiek mizériou nezamestnanosti, poklesom kúpnej sily a rozvratom miestnych ekonomík. Dopláca aj mesto konzumáciou potravín – cestovateľov, nevyhnutnými zdravotnými vplyvmi a zvýšenými výdavkami na sociálne dávky.
Podľa štatistík z výberového zisťovania pracovných síl pracovalo v minulom roku v pôdohospodárstve na Slovensku 76-tisíc osôb, čiže 3,2 percenta pracujúcich v národnom hospodárstve. V rovnakom čase pracovali v pôdohospodárstve v Rakúsku a v EÚ 28 4 percentá pracujúcich a v Poľsku až 11,3 percenta pracujúcich. Ak by sa nám podarilo zvýšiť zamestnanosť v pôdohospodárstve o 1 percentuálny bod, počet pracujúcich u nás by sa zvýšil o 24-tisíc osôb. Ak by sme šli na úroveň polovice poľskej zamestnanosti v pôdohospodárstve, počet pracujúcich by sa zvýšil o 60-tisíc ľudí, a ak by sme šli na 100 percent poľskej úrovne, prácu by našlo o 197-tisíc ľudí viac.
Sú to mechanické prepočty, ktoré však indikujú jednoduchú vec – ak sa k zamestnanosti v pôdohospodárstve navyše pridá potravinársky priemysel a multiplikatívne efekty, štát ušetrí, ľudia, zvlášť v okrajových častiach Slovenska, nájdu prácu a všetci, vrátane detí v materských a základných školách, získajú zdravú stravu a dobrý základ do zdravého života.
Pritom argumentom, že dnes je už pôdohospodárstvo príliš high-tech na to, aby v ňom našli prácu nezamestnaní, veľmi neverím. Po prvé, Slovensko nemá príliš vysoký podiel ľudí s nízkym vzdelaním (ISCED 0 – 2): v minulom roku malo neukončené základné vzdelanie 4,3 percenta pracujúcich, v Poľsku 5,6 percenta, v Rakúsku 13 percent a priemer EÚ 28 bol 17,8 percenta. Po druhé, ak má hospodár k dispozícii veľa ľudí, tak nemá kupovať high-tech techniku na výrobu technických plodín, ale má investovať do manuálne náročnej výroby ovocia, zeleniny a živočíšnej výroby a spracovania. Lebo kde je veľa ľudí, tam sa dá urobiť veľa práce.