Nespravodlivá kolektívna vina

Ruskí paralympionici do Ria vôbec nepôjdu. Táto správa ma, priznám sa, do istej miery zaskočila. V predolympijskom období vyvolalo možné vylúčenie športovcov z Ruska búrlivé diskusie. Napokon ich rozdelili na dve skupiny – na tých, ktorí do Ria išli, a na tých, ktorí dostali dištanc. V prípade paralympionikov sa rozhodlo inak. Áno, na jednej strane je dokázané podozrenie z dopingu. Z moskovského antidopingového laboratória predsa zmizlo v inkriminovaných rokoch 35 pozitívnych vzoriek ruských paralympionikov. Avšak na strane druhej, prečo na všetkých hádzať kolektívnu vinu?

Keď sa riešila účasť zdravých športovcov, Medzinárodný olympijský výbor nechal slobodne rozhodnúť federácie jednotlivých športov. Výsledok? Zákaz štartu na olympiáde pre všetkých atlétov. Medzinárodný paralympijský výbor sa však vydal inou cestou. Riadil sa výsledkami vyšetrovania, ktoré potvrdzujú systematicky podporovaný a krytý doping v Rusku. Prečo však všetkých ruských paralympionikov nahádzal do jedného vreca a olympionikov rozdelili na „dobrých a zlých“?

Tento dvojitý meter k hendikepovaným a nehendikepovaným športovcom je zarážajúci. Princíp kolektívnej viny je v tomto prípade proti zdravému rozumu. Pretože tu nejde o športovcov, ktorí by zneužívali systém, ale o štátom organizovaný systém, ktorí zneužíva práve športovcov. A hádam vôbec netreba zmieňovať, že ruské výpravy bývajú jedny z najúspešnejších. V roku 2012 v Londýne skončili ruskí paralympionici na druhom mieste v medailovom poradí krajín. V Riu malo štartovať 267 Rusov v 18 športových disciplínach. Ale zostanú doma.

Nie, netvrdím, že doping netreba trestať. Myslím si, že každý nekalo súťažiaci športovec by mal byť zo súboja vylúčený. Kolektívna vina je však v tomto prípade príliš nespravodlivá a rozhodne demotivujúca. Ako predseda Nadácie Slovenského paralympijského výboru a jeho dlhodobý podporovateľ a fanúšik si uvedomujem riziko dopingu a nečestného správania sa športovcov. Avšak v tomto prípade by nemalo platiť: jeden za všetkých, všetci za jedného. Týždeň pred paralympiádou by som sa určite nechcel dozvedieť, že štyri roky tvrdej driny a zoceľovania vlastných výkonov vyjdú iba tak nazmar. Je to nebezpečné a pre svetový paralympizmus toto rozhodnutie znamená výrazný zásah do povesti a integrity.