Gazda zvoral čo mohol, je tragédom národa, tak ho niekam, chudáka, upracme. Na nejaké miestečko do Bruselu, ako svojho času toho nešťastníka Bernátka. Problém je v tom, že gazda, občianskym menom Radoslav Procházka, najskôr kandidát na prezidenta, neskôr predseda politickej strany financovanej od prvého dňa oligarchami, je klamár.
V našich zemepisných šírkach, kde premiér býva v luxusnom byte postavenom za ukradnuté milióny na DPH vratkách a minister vnútra je vyšetrovaný pre podvody, sa to nemusí javiť ako pekelný hriech, ale v civilizovanom svete je klamanie hrubo za čiarou. Obzvlášť ak klamár má byť sudcom, od ktorého sa očakáva, že je nespochybniteľnou morálnou autoritou.
Radoslav Procházka klamal Dana Lipšica ohľadne vzájomných stretnutí, oklamal mňa ohľadne zakladania novej strany, klamal verejnosť ohľadne financovania strany Sieť a ohľadne stretnutia s Robertom Ficom tesne po parlamentných voľbách. Radoslav Procházka je okrem množstva iných vlastností preukázaný klamár. Pripomínam, že napríklad Bill Clinton, bývalý americký prezident prišiel takmer o funkciu nie preto, že sa zamotal s Monikou Lewinskou, ale preto, že o vzťahu k nej klamal. Klamať sa jednoducho nesmie.
Slovensko, konkrétne súdna rada a následne vláda slovenskej republiky, chce s plnou vážnosťou navrhnúť klamára za dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Ako by sme už nemali dosť hanby s premiérom a ministrom vnútra počas nášho predsedníctva. Chápem, že za odmenu treba niekam Procházku upratať, veď bez toho, aby nehoráznym spôsobom oklamal verejnosť v tom, že nepôjde so Smerom do koalície, by tento mačkopes nevznikol. Ale, preboha, nenavrhujme tohto morálneho akrobata za sudcu. Nech ide robiť nejakého veľvyslanca do nejakej krajiny Európskej únie, kde je aj tak zbytočné, aby Slovensko malo veľvyslanectvo. Napríklad do Írska ako jeho nástupca Brecely.
Za sudcu do Luxemburgu navrhnime napríklad Jána Mazáka, človeka bez akýchkoľvek morálnych pochybností, odborníka, ktorý na rozdiel od Procházku bol dlhé roky aktívnym sudcom.