V posledných týždňoch som o chudobe diskutoval na domácich aj medzinárodných fórach a uvedomil som si, že: (1) o chudobe sa u nás bavia väčšinou len sociológovia a takmer nikdy ekonómovia a finančníci, (2) v domácej spoločenskej debate sme nenastolili niektoré základné otázky a (3) nepovažujeme rozsah chudoby na Slovensku za hrozbu pre vysporiadanie sa s technologickým pokrokom.
Bolo by nezmyslom zazlievať sociológom, že vždy narážajú na rovnaké závery v zmysle, že treba niečo robiť – a tým niečím je kombinácia nástrojov súkromného a verejného sektora vedúcich k rastu zamestnanosti. Dá sa však zazlievať ekonómom a finančníkom, že až na malé výnimky sa riešením disproporcie medzi verejným blahom – zamestnanosťou vylúčených – a súkromnými nákladmi na jeho zabezpečenie príliš nezaoberajú. Problémom na Slovensku nie je, že trh by nepotreboval ďalších zamestnancov a živnostníkov. Je ním vysoké riziko nízkej produktivity práce nezamestnanej a neaktívnej pracovnej sily, a s tým spojené pre súkromný sektor privysoké náklady. Zlyhanie trhu musí riešiť verejný sektor. Otázkou je ako.
O chudobe často debatujeme ako o niečom, čím pohŕdame a čo je lepšie ignorovať. Každému je jasné, že bohatý človek vie byť donorom, cirkevným dobrodincom, zamestnávateľom a spotrebiteľom, takže je naskrze užitočný. Ale čo s chudobným? Nepreceňoval by som ekonómiu a radšej navrhoval vrátiť sa k našim kresťanským základom solidarity, pokory a súdržnosti. No aj ekonómia tvrdí, že rozpoltené hospodárstvo bez účinného výťahu z chudoby do bohatstva (a naopak), odkázané na vôľu niekoľkých príslušníkov vládnuceho klanu, nemôže obstáť v konkurencii iných hospodárstiev a v globálnom vývoji je odsúdené na zánik.
Dnes pred Slovenskom stojí otázka demografického vývoja, ktorá v kombinácii s technologickým pokrokom vyzerá nedobre. Ak demografický vývoj je zlý, skutočnosť je ešte horšia, lebo počet príslušníkov pracujúcej majority klesá rýchlejšie, ako by napovedalo agregátne číslo a rastúci rozdiel vypĺňajú chudobní s nízkou mierou zamestnanosti a vzdelania. Navyše, od budúcich ľudí na trhu práce požadujeme, aby sa vyrovnali s nástupom robotov a nových technológií svojou vynaliezavosťou a inovatívnosťou. Čiže niečím, čo sa spája s kvalitnou správou spoločnosti, celoživotným vzdelávaním a prostredím bohatým na inšpirujúce impulzy.
Potláčanie chudoby je synonymom pre tvorbu pracovných miest, preto je dôležitá podpora najmenej rozvinutých okresov. Preto treba využiť aj túto rozvojovú platformu.
Anton MarcinčinArchív HN
StoryEditor