18.11.2016, 00:00

Ako šport dopláca na štát

Oszkár Világi
Zdroj: Peter Mayer

V škole sme mali učiteľku, ktorá sa nás vždy, keď sme niečo vyviedli, opýtala, čo by sme robili na jej mieste, aby sa zlé správanie žiakov neopakovalo. Mali sme rôzne nápady, no ona to vždy ukončila s tým, že by sme ich potrestali. Ale aby som sa vrátil k realite dospelého občana, mnohým z nás asi niekedy napadne otázka: Keby som bol štát, ako by som to robil? Jedna z mojich odpovedí by určite bola: Keby som bol štát, viac by som podporoval šport.

KPMG urobila v roku 2011 štúdiu, kde hľadá odpoveď na otázku, aká je pravda o športe, kto dáva a kto berie. Ak by som mal vyzerať makroekonomicky zodpovedne, tak musím začať s HDP, aj keď pre mnohých je tento výraz príliš imaginárny. V roku 2011 sa spotreba súvisiaca so športom podieľala na tvorbe HDP 2,1 percentami, teda sumou 1,7 miliardy eur. Z toho sa na samotnú športovú činnosť, profesionálnu alebo rekreačnú, vynaložilo 1,2 miliardy eur, na podujatia 355 miliónov, na infraštruktúru 112 miliónov a na športovú administratívu 25 miliónov.

Hysterickú otázku, kto to všetko financoval, musím upokojiť tým, že zo 75 percent sme to boli my, domácnosti bežných ľudí. Z rodinných rozpočtov sme na šport minuli 1,25 miliardy eur. Chodili sme na športové podujatia, kupovali lístky, športové oblečenie, platili za hotely, za členské v kluboch, konzumovali sme. Ďalším prispievateľom boli športové kluby a súkromné spoločnosti so sumou 300 miliónov a na konci štát so 133 miliónmi. Takže my sme minuli 1,55 miliardy eur a štát 133 miliónov.

V dobe slovenského kapitalizmu s ľudskou tvárou si musíme položiť otázku: Keď niekto míňal, kto potom na športe zarobil? Zarobil ten, kto najmenej investoval – štát. A zarobil 809 miliónov eur. Z toho napríklad na výbere DPH 350 miliónov, na sociálnom a zdravotnom poistení zhruba 300 miliónov, na dani z príjmov 80 miliónov, na pobytových poplatkoch skoro 50 miliónov a na dani z alkoholu a palív viac ako 20 miliónov.

V čase prijatia štátneho rozpočtu, v čase, keď zákon o športe síce sľúbil malé zvýšenie príspevku štátu na šport, čo, samozrejme, nedodržal, ale súčasne stihol zvýšiť odvodové povinnosti klubov. Chcem iba pripomenúť, že štátny rozpočet zarobí na športe za dva mesiace roka toľko, koľko naň vynaloží. A potom na ňom desať mesiacov iba zarába.


Keby štát podporoval šport viac, generoval by aj väčšie príjmy a zarobil by viac. Maličkosti ako zdravie ľudí, morálne hodnoty pre mládež, výkony športovcov a radosť národa z víťazstiev nespomínam iba preto, lebo som hanblivý. Ale liečim sa.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.