Milé deti, blíži sa sviatok vianočný a vám sa čoskoro rozžiaria očká zvedavosťou. Teraz naozaj oslovujem každého čitateľa, a to v každom veku. Pretože keď sa hovorí, že z Vianoc sa tešia hlavne deti, vyvstáva z toho logická úvaha, že by sme mali byť tými deťmi – aby sme sa tešili rovnako – aj my dospelí. A nielen z Vianoc.
Jedným z najdojímavejších momentov odovzdávania Cien Nadácie Tatra banky za umenie bol moment, keď si po hlavnú cenu v kategórii výtvarné umenie prišla Milota Havránková – štýlová dáma v rokoch, ale s prirodzeným šmrncom dievčaťa a charizmou ako lusk. Výtvarníci sa nie vždy radi vyjadrujú verbálne, a tak pani Milota vyslovila domnienku, že by jej vnučka vedela určite naformulovať slová lepšie. Vyzvala som teda Lotu, aby pokojne vyskúšala svoje pódiové zdatnosti. Dievčina docupitala k mikrofónu a všetkých dojala slovami: „Gratulujem mojej starej mame, ktorá si zachovala dušu rebelky.“ Veta, ktorá silou energickej vlny roztlieskala publikum.
Zachovať si dušu rebelky pre mňa osobne znamená to isté, ako zachovať si vnútorné dieťa. Nepodliehať vzorcom spoločnosti, prežívať radosť a stále niečo objavovať v tvorivom nastavení každodennosti.
Iný zážitok ma zas utvrdil o tom, ako pôsobí strata vnútorného dieťaťa. Pri stole stáli unavení manželia. Možno mali len čudný deň, ale boli akoby vypnutí. V neskoršej debate zaznela z úst dámy obligátna veta – muži dozrievajú neskôr. Keď som sa na nich zadívala, pocitovo mnou prebehlo, že jej muž nedozrel neskôr, len neskôr vzdal boj o zachovanie si vnútorného dieťaťa. Nechcem paušalizovať, ale ako keby sme my ženy v niektorých prípadoch mentálne „stetkovateli“ skôr, ako treba. Ak to vôbec treba. Celý čas bojujeme s mužmi, ktorí sú radi aj chlapcami, a keď ich už nadobro „skrotíme“ a oni si paralyzovane obujú papuče, máme mylný dojem, že konečne dozreli. Rozumej – konečne znudneli.
Po vianočnom rozhlasovom rozhovore s 80-ročným Ľubom Feldekom som odchádzala s pocitom, akoby som sa rozprávala s vtipným a múdrym chalaniskom. Nikto mu neobul papuče, lebo sám má po boku dievča. Byť nedospelý môže znamenať byť každý týždeň opitý, naháňať frajerky či neplatiť dane. Ale ostať dieťaťom je čosi úplne iné. Je to dospelý život s esenciou detskej radosti.
Takže, milé deti, ak ste na tú číru radosť počas roka pozabudli, možno si ju pripomeniete práve cez Vianoce. Napríklad si radšej zahrajte doma s rodinou aktivity, pretože tie špinavé okná počkajú a všetko to pečivo aj tak nikto nezje. Veru, smutné by boli Vianoce bez detí.