Ak by sme sa chceli tváriť, že samosprávy v súčasnom nastavení fungujú optimálne, a pôsobiť pritom presvedčivo, potrebovali by sme herecký talent Al Pacina a Anthonyho Hopkinsa dohromady. Namiesto dojmov, nepodložených argumentov a „silových riešení“ by aj potenciálne návrhy zmien v oblasti miestnej samosprávy mali vychádzať skôr z faktov, dôkladných analýz a širokého konsenzu.
Na Slovensku máme bezmála 3-tisíc obcí. Iba každá desiata má viac ako 3-tisíc obyvateľov. A každá má svojho starostu, zastupiteľstvo a úrad. Na jednu obec pripadá v priemere 1 850 obyvateľov, pritom v krajinách EÚ je to približne trojnásobok. Vysoký počet municipalít nás tiež radí k nadpriemeru v počte starostov a poslancov v pomere k obyvateľstvu. Kompetenciami sa i tie najmenšie samosprávy, ako napríklad obec Príkra so siedmimi obyvateľmi, rovnajú mestám ako Prešov alebo Bratislava. Podľa predbežných zistení Inštitútu finančnej politiky to vedie k tomu, že najmä malé obce môžu mať problémy s rozvojom a poskytovaním služieb a svoje funkcie zabezpečujú s nízkou efektívnosťou.
Kým obce s menej ako 250 obyvateľmi dávajú na vlastnú prevádzku zhruba 60 percent výdavkov, pri obciach s populáciou od 2-tisíc do 50-tisíc je to len približne 20 percent. Viaceré obce už reagovali na daný stav prenášaním kompetencií na tie väčšie. Cieľom upratovania v samosprávach pritom nemajú byť výdavkové škrty. Ale napríklad to, že s dostupnými zdrojmi dosiahneme vyššiu hodnotu a lepšie služby, ktoré ľudia od samospráv dostávajú za svoje dane. Zjednodušene, otázkou je, či nevyhnutne potrebujeme mať v každej obci starostu, alebo či za tieto prostriedky radšej neopravíme chodníky alebo okná na miestnej škôlke, škole či domove dôchodcov.
Ak chceme nájsť financie, ktorými obce môžu zvyšovať kvalitu verejných služieb, je potrebné uvažovať nad zmenou terajšieho nastavenia samospráv a ich užšou integráciou. Možností je viacero. Obce sa môžu zlučovať napríklad na základe minimálneho počtu obyvateľov. Samozrejme, reálne by žiadna nezanikla, len by kompetenčne vytvorili väčšie celky. Vhodnejším a prijateľnejším sa však javí spájanie samosprávnych obvodov podľa matričných úradov alebo mikroregiónov, čím by sa zachovali a posilnili už existujúce prepojenia a väzby medzi obcami.
Riešenie by však nemalo vznikať za úradníckym stolom v Bratislave. Zmeny si budú vyžadovať širokú diskusiu, zapojenie expertov, analytických kapacít a hlavne zástupcov samospráv, teda tých, ktorí najlepšie poznajú budúci potenciál a terajšiu situáciu.