Po urputnom boji našich reťazcov o zvýšenie podielu slovenských produktov na pultoch predajní sa vlani reťazcom podarilo znížiť podiel domácich výrobkov na päťročné minimum. Je to starý model – komunikačne síce predstieram snahu, ale v skutočnosti robím všetko pre to, aby to tak nebolo. Ja to chápem, na Slovensku nemáme dobré produkty, a to čo máme, je aj tak drahé. Dokonca ani tie slovenské zemiaky už nie sú konkurencieschopné, sú menej zemiakové, preto je ich podiel iba polovičný.
Čo sa týka baleného mäsa, kde je náš domáci podiel hlboko pod 50 percentami, každému kupujúcemu navrhujem predstaviť si niekoľkomesačnú cestu mäsa z Južnej Ameriky či iných exotických krajín na Slovensko, kde sa toto mäso najskôr rozmrazí, následne zabalí a po niekoľkých dňoch ďalšej cesty skončí v nákupnom košíku Slováka. Ale máme to tu, a keď odhliadneme od kvality mäsa, hygienických podmienok bitúnka v krajine pôvodu, môže nás potešiť cena, ktorá je nižšia ako čerstvého slovenského.
Ja to chápem, priemerný slovenský občan má rád aj zemiaky z Číny a čerstvé mäso z Ameriky. Keďže nemá na výber, kupuje to s veľkou radosťou. Nechápem iba to, prečo nemajú tie isté reťazce rovnaký prístup aj v Nemecku alebo Rakúsku. Prečo neodkážu Nemcovi, tu máš lacné mäso, ktoré cestovalo mesiace, lacnú zeleninu z Číny a nechci nemecké produkty, lebo tie ti ponúkať nebudem. Buď rád, kupuj a jedz. Nerobia to preto, lebo v Nemecku by ich lynčovali. Keď som rokoval so zástupcom jedného veľkého reťazca, povedal mi, že nemôže odoberať naše slovenské výrobky, lebo to nezapadá do ich filozofie. Môže mi však dať dobrú radu, aby trošku kompenzoval odmietnutie. Odporučil mi, aby som zahraničné výrobky v ich reťazci nekupoval. V tom momente som pochopil ich filozofiu. Nechcem byť pesimista, môžeme si zvyknúť na lacné potraviny z menej rozvinutých krajín, veď aj oni musia z niečoho žiť. Majú výhodu, že tam nemajú pracovníkov slovenskej hygieny, preto majú dobrú náladu a veselo exportujú to, čo sa im podarí vyrobiť.
My, slovenskí konzumenti, to zjeme. Veď aj tak nemáme na výber, ale naopak, máme radosť z ceny a neprekáža nám, keď potom jeme množstvo liekov. Pokračujúc v optimistickom pohľade na hrozné veci, navrhujem, aby sme zo štátneho rozpočtu vyčlenili peniaze a začali celoeurópsku kampaň: Príďte na Slovensko, tu môžete jesť čokoľvek a predovšetkým lacno. Lebo v okolitých štátoch majú domáce produkty na pultoch predajní asi trojštvrtinový podiel.