10.03.2017, 00:00

Mám také isté, ale iné

Dnes píše

Mám také isté, ale iné

Mám také isté tepláky, ale iné, povedal môj kamarát Kajo, keď sme mali 13 rokov a ja som pyšne pobehoval na ihrisku v Mierove. Asi podobne to máme s našimi potravinami.

Správa o tom, že producenti potravín dodávajú do strednej Európy iné výrobky ako do obchodov na Západe, možno prekvapila tých, ktorí si mysleli, že Popoluška je príbehom stredoškoláčky z bratislavskej diskotéky z 19. storočia. Na druhej strane je úctyhodné, že už to máme aj na papieri. Pokus vysvetliť rozdiely v kvalite potravín inými chuťami Stredoeurópanov je smiešny. A reakcia EÚ, že nikoho nemožno nútiť, aby dodal výrobky rovnakej kvality, možno pochopiť iba v kontexte lobistickej sily potravinárskych gigantov. Keby aj v iných veciach boli európske inštitúcie podobne otvorené k rôznorodosti, mali by sme viac domácich výrobcov. Na otázku, prečo teda producenti pristupujú inak k výrobe potravín pre strednú Európu, je odpoveď jednoduchá – lebo zarobia viac a reťazce tiež. Áno, bez predajcov by ten príbeh nebol celý. Oni totiž akceptujú, že im potravinári dodajú výrobky v rozdielnom zložení. Cena Coca-Coly nie je výrazne odlišná v Rakúsku a na Slovensku, len profit u nás je väčší. Existuje aj nepriamy spôsob, ako nám dodať výrobky s mäsom z Namíbie – tlak na ich cenu. Reťazce chcú mať v ponuke lacné párky, a preto cenu stanovia tak, že ich z bežnej domácej suroviny nie je možné vyrobiť. A výrobcovia sú nútení nakúpiť to, čo je najlacnejšie. Preto sa napríklad dováža mrazené mäso z Dánska, ktoré tam stálo rok, a následne z neho vyrobíme diétne párky. O „éčkach“, „déčkach“ a iných prísadách už ani nehovorím, veď niečím musíte pôvodnú chuť nahradiť. Paradoxom je, že súčasne sa vyváža slovenské čerstvé mäso do Rakúska, kde sa z toho vyrobia rakúske výrobky, ktoré naši občania sú ochotní kúpiť aj za vyššie ceny.

Keď si porovnáte výsledky reťazcov v regióne, tak zistíte, že majú najväčší zisk na obyvateľa práve na Slovensku. Recept je jednoduchý, lacné výrobky zo zahraničia s viac ako 60-percentným podielom na slovenských pultoch a lacné výrobky z nekvalitných surovín. Dovtedy, kým spotrebitelia nevytvoria tlak na kvalitné slovenské výrobky na pultoch reťazcov, tak naši výrobcovia zostanú voči reťazcom bezbranní a vydierateľní. Ako možno ten tlak vygenerovať? Tak, že nekupujeme dovezené výrobky a požadujeme slovenské. A prečo to má slovenský občan urobiť? Odpoveď je jednoduchá: pre svoje zdravie. Odporúčam preštudovať si zdravotné štatistiky a výročné správy reťazcov.


Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.