28.03.2017, 00:00

Prečo je verejný dlh strašiakom

Menbere Workie
Zdroj: Pavol Funtál

V súvislosti s verejným dlhom sa vynárajú mnohé otázky, najmä ohľadne implikácií jeho nárastu pre ekonomiku. V zásade má štát dva spôsoby získavania dodatočných finančných prostriedkov – prostredníctvom zvýšenia daní alebo prostredníctvom zvýšenia dlhu.

Čím ovplyvňuje verejný dlh ekonomiku krajín? Existuje všeobecná zhoda v tom, že pokiaľ sa štát rozhodne zvýšiť verejný dlh, z krátkodobého hľadiska tým môže stimulovať agregátny dopyt a prispieť tak k zvýšeniu krátkodobého rastu. Avšak z dlhodobého hľadiska môže rastúci verejný dlh spomaliť ekonomický rast viacerými spôsobmi. Úrokové sadzby so zvyšujúcim sa verejným dlhom spravidla rastú. To sa dá označiť ako „oko za oko, zub za zub“ s nepriaznivými dôsledkami pre štát, ktorý musí platiť vysoké úroky. Pod tlakom tzv. vytláčacieho efektu trpí aj súkromný sektor, ktorý si pri vysokých nákladoch nedokáže požičať. V dôsledku toho môže dochádzať k spomaleniu ekonomického rastu. Ktosi raz povedal, že „úroky z úverov rastú bez dažďa“. Vysoký verejný dlh môže znížiť súkromné investície aj prostredníctvom zvýšenia úspor a zníženia spotreby, keďže súkromný sektor môže chápať súčasný vysoký dlh ako signál zvýšenia daní v budúcnosti. Neudržateľný verejný dlh môže ovplyvniť ekonomiku aj prostredníctvom menovej politiky, ak dochádza k monetizácii dlhu, a tým aj k rastu inflácie. Infláciou sa síce dá znížiť reálna hodnota dlhu, avšak vysoká inflácia zároveň zníži reálnu hodnotu príjmov, a tým aj spotrebu a investície. Príliš vysoký dlh môže tiež viesť k strate fiškálnej disciplíny, najmä v prípade, že nárast verejného dlhu nie je sprevádzaný zvyšovaním daní a reakcia verejnosti na hospodárenie štátu je neutrálna. Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný a v konečnom dôsledku môže tlačiť na prijatie radikálnych reforiem vo verejných financiách s implikáciami na politickú stabilitu a kredibilitu krajín. V určitej miere môže prispieť aj k strate suverenity, pretože krajina bude musieť vychádzať v ústrety veriteľom.

Argentína alebo Grécko, kde sa kvôli radikálnymi reformám muselo v krátkom čase vystriedať niekoľko vlád, sú jasnými príkladmi. Avšak ak je verejný dlh udržateľný, krajina má dôveru veriteľov a v ekonomike nevznikajú spomínané nerovnováhy, nie je dôvod a priori verejný dlh démonizovať. Nie je to totiž samotná výška verejného dlhu, ktorej sa treba obávať, ale jeho udržateľnosť, najmä v podmienkach rýchlych a neočakávaných zmien.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.