Adela Banášová: Sláva alkoholikom?

Či sláva workoholikom? Keď niekoho označíme za workoholika, prípadne keď sa k tejto diagnóze priznáme sami, vyriekneme tento ortieľ s akousi jemnou hrdosťou. Človek, ktorý celý deň maká, pred prácou si ešte ide zabehať a večer do posilky, v práci stihne zdvihnúť HDP o 13 percent, je pomaly považovaný za hrdinu. Viem, o čom hovorím. Sama mám kde-tu tendenciu byť hrdá na to, čo všetko stíham a aká som v niektoré dni nesmierne šikovná. Dokonca nejde vždy len o prácu, ale o činnosť ako takú. Nazvime túto kategóriu preto radšej – činnoholik.

Nie som psychológ, ale občas mám dojem, že to, čo alkoholik dostáva z alkoholu – únik, slasť a uvoľnenie, tak to dostáva činnoholik z činnosti. Takisto uniká pred niečím, čo by bolo treba riešiť v tichu a v sebe. Slasť má z pochvaly a dobre vykonanej práce, z obdivu a zo statusu, uvoľnenie nastáva vtedy, až keď je všetko odfajknuté a deň „stál za to“. Plný diár sa stal synonymom významnosti, zaneprázdnenosť priam dôkazom spoločenského statusu, stíhať prácu, šport, starostlivosť o iných a sebavzdelávanie súčasne – to je priam hrdinstvo. Keď sa dnes niekto pochváli, že pol dňa presedel na balkóne pozerajúc sa na stromy, tak je odsúdený na titul lenivec, príživník alebo niečo ako bezvýznamný neborák.

Samozrejme, že veci pre krátkosť textu a času (mám kopec iných povinností) tak trochu hyperbolizujem. No tento neborák je mi čím ďalej, tým viac sympatický a má môj obdiv. Ono totiž vedieť len tak sedieť a nič nerobiť dnes nedokáže každý. Buď sa s niekým rozprávame, vykonávame športovú aktivitu, čítame si, šoférujeme, ďobeme do mobilu, prípadne aj vlastné myšlienky smerujeme na výkon. Vždy treba nad niečím špekulovať, niečo vymýšľať, myšlienky musia byť organizované! A takto nenecháme priestor kontaktu so sebou. Zas len – unikáme.

Keď počujem vetu – „Ja by som nevedel ísť na dovolenku len tak ležať na pláži, to je strašné mrhanie času“, tak to z minulosti chápem. V súčasnosti si vravím – „A prečo to vlastne nedokážeme?“ Kto čaká na náš plný diár, na naše športové výkony, na dieru, ktorú urobíme do sveta, ktorý je aj tak už celý prederavený?

Alkoholik to hodil do druhého extrému, ale je stále na tej istej priamke zvanej únik ako workoholik či činnoholik. Workoholikov oslavujeme, alkoholikov odsudzujeme. Mne vychádza jedno – sláva tichým a občasne lenivým!