Ocitli sme sa v novej, postfaktuálnej a antiestablišmentovej historickej epoche. Jej doteraz najsilnejšími symbolmi sú nielen brexit a Trump, ale aj Putin. Ten najmä tým, ako intenzívne a účinne jeho hybridná informačná vojna rozširuje dezinformácie, stiera rozdiely medzi pravdou a lžou a posilňuje emócie proti elitám.
Francúzske prezidentské voľby na tom veľa nezmenia bez ohľadu na to, kto nakoniec vyhrá. Už samotný fakt, že dvaja zo štyroch kandidátov s reálnou šancou vyhrať reprezentujú práve postfaktuálnu a antiestablišmentovú politiku, a dokonca až traja zo štyroch sa netaja svojou afinitou voči Putinovi, je silným varovaním. Verme, že vyhrá práve ten štvrtý (Macron), ale aj v tom prípade sa samotný problém nerozplynie.
Liberálna demokracia je v ohrození, bolo by však chybou interpretovať rozhodnutie britských, amerických či francúzskych voličov ako chybné alebo neznalé. Vyslali jasný signál o potrebe zmeny a zmena je naozaj nutná. Len by sme si mali dať veľký pozor, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa. Potrebujeme zmeny, inými slovami reformy, a to na všetkých úrovniach.
Nebudem sa na tomto mieste rozpisovať o tom, aké zmeny a aké reformy, nie je tu na to ani priestor. No myslím si, že začať by sme mali od jasného rozlíšenia pravdy a lži a od odmietnutia princípu „alternatívnych faktov“.
Ako povedal Timothy Snyder, „bez pravdy nie je dôvera, bez dôvery nie je právny štát, bez právneho štátu nie je demokracia“. Americký astrofyzik Neil Tyson to vyjadril podobne, keď povedal, že popieranie vedy je recept na rozklad demokracie. Hovorí taktiež o pravde, keďže veda nie je nič iné ako hľadanie pravdy. Chce sa mi len dodať, že obaja mali na mysli liberálnu demokraciu, pretože, ako je to s pravdou v neliberálnych demokraciách, o tom by vedeli veľa hovoriť napríklad uväznení tureckí alebo umlčaní ruskí novinári.
Za pravdu však treba bojovať, za hodnoty liberálnej demokracie treba bojovať a treba ich brániť, a to nielen pred tými, ktorí ich priamo ohrozujú (ako napríklad Putin), ale aj pred tými, ktorí nechcú toto ohrozenie vidieť.
Veľmi dôležitou pravdou, ktorú naposledy cez víkend pripomenula šéfka MMF Christine Lagard, je napríklad to, že najväčšou hrozbou pre nádejné oživenie a globálny ekonomický rast je protekcionizmus. Teda presne to, čo navrhujú všetci protagonisti postfaktuálnej a antiestablišmentovej politiky, teda všetci populisti.
A kruh sa uzatvára. Presne v zmysle veľmi výstižnej definície, podľa ktorej sú populistami takí politici, ktorí lichotia predsudkom svojich voličov, aby zradili ich záujmy.
TASR/Michal Svítok
StoryEditor