04.05.2017, 00:00

Fetiš najnižšej ceny

Peter Pellegrini
Zdroj: Pavol Funtál

Fakty a pocity sú dva najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú verejnú diskusiu. Pravdivé fakty ju posúvajú vpred. Zvlášť by to malo platiť tam, kde pretekajú miliardy z verejných zdrojov. Jednou z takých oblastí je aj verejné obstarávanie. Ušetrilo nám síce nemalé finančné sumy, na druhej strane prinieslo mnoho problémov. Svoje o tom vie už takmer každý verejný obstarávateľ – starosta, primátor, rektor či riaditeľ štátnej inštitúcie. Na začiatku bola skvelá myšlienka realizovať niečo prospešné pre svoje okolie alebo krajinu. Začalo sa verejné obstarávanie a pozitívny príbeh nadšenia sa pomaly začal vytrácať.


Buď nasledovalo nekonečné doťahovanie sa o odovzdaní diela alebo k nemu ani nedošlo. Firma sa rozpadla či zanikla. Jedným z hlavných strojcov týchto smutných príbehov je „fetiš“ najnižšej ceny.


Neteší ma, že práve vďaka tomuto „fetišu“ sme svedkami stavania stavieb, ktoré niekedy spadnú, že sme svedkami dodania riešení a technológií, ktoré nie vždy fungujú alebo nezodpovedajú tomu najmodernejšiemu, čo na trhu je, že sme svedkami dodania diela, ktoré v stopercentnej kvalite nevydrží niekedy ani počas záručnej lehoty. Uvedomme si konečne, že aj štát potrebuje kvalitu, moderné technológie a pri budovách často aj nejaké zaujímavé architektonické riešenia, aby sme neboli len krajinou kontajnerových stavieb.


Verejnej diskusii by prospelo, ak by sa prestalo na každého, kto narába s verejnými zdrojmi a ide obstarávať, pozerať ako na potenciálneho páchateľa, ako na človeka, ktorého primárny záujem je len peniaze rozkradnúť. Diskusia o verejnom obstarávaní u nás je veľmi prízemná a často len bulvárna. A najmä chýba jej spoločný menovateľ – kvalita! Svedčí o tom aj fakt, že podľa štatistík Európskej komisie bolo na Slovensku v roku 2015 kritérium najnižšej ceny použité až pri deviatich z desiatich obstarávaní. Naopak, v takom Nórsku len v jednom z desiatich prípadov.


Kvalita musí byť jednou z podmienok súťaží. A čoraz viac to počúvame aj z Európskej únie. Nemôžeme obstarávať to, čo je najlacnejšie, ale to, čo je pre štát najvýhodnejšie. Prvou lastovičkou je uvoľnenie rúk starostom a primátorom, aby pri menších zákazkách mohli nakúpiť tovar či služby od firiem, ktoré fungujú v ich regiónoch. Podporí sa tak nielen lokálna zamestnanosť, ale lepšie si budú vedieť ustrážiť aj kvalitu.
Som za hospodárne a transparentné a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov, ale nikdy nie na úkor kvality. Nie sme predsa takí bohatí, aby sme mohli dovoliť nakupovať najlacnejšie veci.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.