Fakty a pocity sú dva najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú verejnú diskusiu. Pravdivé fakty ju posúvajú vpred. Zvlášť by to malo platiť tam, kde pretekajú miliardy z verejných zdrojov. Jednou z takých oblastí je aj verejné obstarávanie. Ušetrilo nám síce nemalé finančné sumy, na druhej strane prinieslo mnoho problémov. Svoje o tom vie už takmer každý verejný obstarávateľ – starosta, primátor, rektor či riaditeľ štátnej inštitúcie. Na začiatku bola skvelá myšlienka realizovať niečo prospešné pre svoje okolie alebo krajinu. Začalo sa verejné obstarávanie a pozitívny príbeh nadšenia sa pomaly začal vytrácať.
Buď nasledovalo nekonečné doťahovanie sa o odovzdaní diela alebo k nemu ani nedošlo. Firma sa rozpadla či zanikla. Jedným z hlavných strojcov týchto smutných príbehov je „fetiš“ najnižšej ceny.
Neteší ma, že práve vďaka tomuto „fetišu“ sme svedkami stavania stavieb, ktoré niekedy spadnú, že sme svedkami dodania riešení a technológií, ktoré nie vždy fungujú alebo nezodpovedajú tomu najmodernejšiemu, čo na trhu je, že sme svedkami dodania diela, ktoré v stopercentnej kvalite nevydrží niekedy ani počas záručnej lehoty. Uvedomme si konečne, že aj štát potrebuje kvalitu, moderné technológie a pri budovách často aj nejaké zaujímavé architektonické riešenia, aby sme neboli len krajinou kontajnerových stavieb.
Verejnej diskusii by prospelo, ak by sa prestalo na každého, kto narába s verejnými zdrojmi a ide obstarávať, pozerať ako na potenciálneho páchateľa, ako na človeka, ktorého primárny záujem je len peniaze rozkradnúť. Diskusia o verejnom obstarávaní u nás je veľmi prízemná a často len bulvárna. A najmä chýba jej spoločný menovateľ – kvalita! Svedčí o tom aj fakt, že podľa štatistík Európskej komisie bolo na Slovensku v roku 2015 kritérium najnižšej ceny použité až pri deviatich z desiatich obstarávaní. Naopak, v takom Nórsku len v jednom z desiatich prípadov.
Kvalita musí byť jednou z podmienok súťaží. A čoraz viac to počúvame aj z Európskej únie. Nemôžeme obstarávať to, čo je najlacnejšie, ale to, čo je pre štát najvýhodnejšie. Prvou lastovičkou je uvoľnenie rúk starostom a primátorom, aby pri menších zákazkách mohli nakúpiť tovar či služby od firiem, ktoré fungujú v ich regiónoch. Podporí sa tak nielen lokálna zamestnanosť, ale lepšie si budú vedieť ustrážiť aj kvalitu.
Som za hospodárne a transparentné a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov, ale nikdy nie na úkor kvality. Nie sme predsa takí bohatí, aby sme mohli dovoliť nakupovať najlacnejšie veci.