16.05.2017, 00:00

Robert Fico: Je čas odložiť kávu

Robert Fico: Je čas odložiť kávu
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Uplynulý víkend priniesol dobrú správu pre Európu aj Slovensko. Víťazstvo Emmanuela Macrona je signálom, že projekt Európskej únie môže získať novú dynamiku. Nový francúzsky prezident je z hľadiska medzinárodnej politiky skúsený a pozná aj prostredie summitov. Nie je žiadnym tajomstvom diplomatických kuloárov, že Berlín si jeho zvolenie želal. Potrebuje silného partnera na realizáciu nových vízií spojených s budúcnosťou EÚ.

Nie je mojou úlohou hodnotiť jeho program adresovaný domácemu publiku, pretože jeho silu meniť domácu scénu preveria parlamentné voľby. Pre Slovensko sú však podstatné jeho prvé povolebné predstavy. Čo sme si teda mohli vypočuť? Je jednoznačným zástancom spoločnej európskej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. V boji proti terorizmu chce prehĺbiť spoluprácu medzi tajnými službami. Môžem iba pripomenúť, že počas nášho úspešného predsedníctva sme k bezpečnostným témam priniesli návrhy, ktoré našli podporu u členských štátov EÚ. V súvislosti s integračným jadrom zostáva celý rad otázok otvorených, a preto na nás čaká veľmi zložitá a ťažká diskusia.

Ak sa však pozriem na slovenskú opozíciu, tak diskutovať nie je s kým. Zahraničná politika je na okraji jej záujmu. Pozornosť venuje fingovaným pseudoatentátom, ktoré si vyrába vo svojej politickej kuchyni. Na prípade otvorených obálok zase vytvára obraz, že slovenská demokracia je životne ohrozená a je porovnateľná s mečiarizmom. Silou mocou sa snaží samu seba a verejnosť presvedčiť, že je tu vláda podobná ako u našich severných a južných susedov. Dokážem rozumieť tomu, že jeden dovidí najďalej do svojej postele, pre druhého končí zahraničná politika na hranici Trnavy, tretí hrá svoju smiešnu hru v nemeckých politických reláciách a štvrtý neodložil mentálnu „budajku“ z hlavy a sníva sen o revolúciách. Ak sa chcem dozvedieť, čo si naozaj myslí pravica o zahraničnej politike, tak si prečítam Dzurindu alebo Mikloša. A to je smutná vizitka slovenskej pravicovej politiky.

Čo je však pre mňa nepochopiteľné, je postoj vydavateľov a novinárov. Tí akoby nevideli, pred akou veľkou výzvou stojíme a šírením lží o úrovni slovenskej demokracie oslabujú našu pozíciu na úspešnú integráciu. Verejný život je vďaka tomu zahltený totálnymi hlúposťami a klamstvami. Bratislavská kaviareň sa vždy štylizovala do pozície tých, ktorí vidia za roh. Páni a dámy, je čas dopiť kávu a venovať sa podstatným témam. Mečiarizmus nehrozí, ale je možné, že ak spoločne niečo neurobíme, jadro EÚ bude bez nás.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.