Ľudia hodnotia ľudí rôzne. Keďže sa nikto sám nepovažuje za hlúpeho, dokážu rýchlo identifikovať hlupáka v inej osobe. Hodnotu má vzdelanec, no pohŕdame playmate. Spisujeme petície za menšiny a znevýhodnené skupiny (čo považujem za záslužné) – rozumej – dávame hodnotu inakosti, ale keď sa undergroundová speváčka s „vysokou“ hodnotou pridá do spoločného projektu s účastníkmi Superstar s „hodnotou nižšou“, spochybňujeme už aj jej hodnotu. Dokonca ani sebe neostávame nič dlžní. Hodnotu máme len keď sme úspešní, zaslúžilé matky, keď máme peknú rodinu, zarábame, zabehneme maratón, pomáhame slabším, máme tisícky followerov alebo lajkov. Nič z toho nie je zlé, ale ak tieto vrstvy hodnôt ošúpeme z našej podstaty, nevieme zrazu o svojej hodnote nič. Pritom práve v tej ošúpanej podstate je naša hodnota skrytá.
Zamýšľam sa nad tým preto, že som v ostatnom čase vypozorovala veľa hodnotenia. „Vy ste taká inteligentná, nie ako niektoré tie celebrity.“ Vtedy ma pichne pomyselný štítkovač a cítim na sebe nejakú hodnotu, nejakú vyššiu, než má celebrita XY. Inokedy ma, naopak, oštítkujú veľmi výpredajovou cenou iní „štítkovači“. Hodnoty dávame ľuďom aj sebe, podľa vzorcov, návykov, predsudkov a aktuálneho nastavenia celej spoločnosti. No nemyslím si, že sme pred príchodom na tento svet boli oštítkovaní.
Aj celebrita XY má hodnotu. Učí nás napríklad prijatiu, alebo niekomu dokonca robí radosť, prípadne nám ukazuje zrkadlo vlastných pomýlených hodnôt. Muž, ktorý sa ku mne nepekne správa, mi prináša hodnotu vzácnej informácie o tom, ako si vážim samu seba. Partnerské zrkadlo je vždy veľmi presné. Skrátka – ľudia prinášajú rôzne hodnoty a nie všetky zodpovedajú našej naučenej predstave o tom, čo má „skutočnú cenu“. Možno tú hodnotu nevieme vždy odhadnúť alebo pochopiť, ale ani mravec nechápe kontext všetkých mravcov v mravenisku.
Neznamená to, že paušálne prejavy všetkých ľudí odobrujeme, to rozhodne nie. Ale aj cez ich prejavy, môžeme stále vidieť človeka bez toho, aby sme ho oštítkovali hodnotou. A už vôbec nemôžeme tušiť, aké významné miesto zaberá v puzzle menom spoločnosť. Takže keď budeme niekedy nabudúce hodnotiť ostatných ako ovce, vedzme, že možno sme ovce aj my, len nám niekto v tom našom košiari iné „hodnoty“ nahovoril. A bonus? Čím menej hodnotíme iných, tým viac nachádzame hodnotu svoju.