Aktuálnym problémom slovenských firiem nie je nedostatok zákaziek, ale kvalifikovaných pracovníkov. Zároveň máme jednu z najvyšších úrovní dlhodobej nezamestnanosti a napriek významnému poklesu je bez práce viac ako 200-tisíc ľudí. Pritom vidíme, že firmy riešia svoj problém „dovozom“ pracovníkov zo zahraničia. Švajčiarsko to napríklad nemieni riešiť lacnou pracovnou silou zvonku, kvóty si striktne strážia. Ak sa chceme naň trochu podobať, mohli by sme si zobrať lekciu. Čo by sme teda mali robiť a čo, naopak, nie? Predovšetkým by sme nemali robiť protichodné opatrenia.
Napríklad avizovaný zámer dotovať pracovné agentúry za to, že nájdu miesta pre dlhodobo nezamestnaných. Mesačný poskytnutý „paušál“ na jedného zamestnanca je 440 eur, čo pokrýva náklady na minimálnu mzdu a odvody. Iniciatíva financovaná z eurofondov tak má suplovať to, čo už dnes majú vykonávať úrady práce, a to je prepájať ponuku a dopyt. Otázkou zostáva, či neexistujú systémovejšie opatrenia, na ktoré sa dá týchto 10 miliónov eur použiť.
Paralelne s touto aktivitou štát obmedzuje nezamestnaným možnosť privyrábať si oficiálnou cestou na maximálne 40 dní ročne formou dohody. V priemere sú to asi 3 dni mesačne, čo na udržanie, respektíve získanie pracovných návykov vôbec nestačí. Deklarovanou snahou je, aby firmy zamestnávali takýchto ľudí na trvalý pracovný pomer a neobchádzali existujúce pravidlá.
Väčšia miera slobody pri rozhodovaní a budovanie dôvery zo strany štátu nám možno pomohli. Napríklad aj pri riešení „odlevu mozgov“, teda odchodu mladých absolventov do zahraničia. Ten stojí ročne štátnu kasu takmer 45 miliónov eur investovaných do ich vysokoškolského vzdelania. Osobitnou kapitolou je pridaná hodnota, ktorú so sebou za hranice vyvezú.
Podnikateľská obec volá po zásadnej zmene systému vzdelávania pre potreby ekonomiky. To by si však vyžadovalo „zarezať“ do štruktúr školstva tak, aby neprodukovalo napríklad toľko právnikov alebo špecialistov pre masmediálnu komunikáciu. Zredukovať prebujnené vysoké školy a peniaze venovať do kvalitného odborného stredoškolského vzdelávania reagujúceho na potreby súčasnej a budúcej štruktúry ekonomiky. A strategické vysoké školy skvalitniť tak, aby šikovní študenti nemuseli odchádzať za vzdelaním k susedom. Ozaj, aká je vízia štátu tej budúcej ekonomiky? Ohlásená reforma školstva rieši vedľajšie problémy, nič zásadné sa v nej nenachádza. My z firemnej sféry musíme pomôcť tak ako vieme, a to prepájať čoraz viac študentov, učiteľov a školy s reálnou praxou.