Na Slovensku sa rozhorel zvláštny spor. Je zvláštny terminológiou, ktorú jeho účastníci používajú. Vyzerá takmer ako hádka medzi fyzikmi, ktorí sa nevedia zhodnúť: v jadre alebo mimo jadra? Alebo ako škriepka futbalových fajnšmekrov: v prvej alebo v druhej lige? Nesporia sa však vedci ani futbaloví odborníci, ale naši politici. A predmetom sporu je naša budúcnosť.
Tento spor je zvláštny nielen kurióznym slovníkom, ale aj tým, že hľadá odpoveď na otázku, ktorú nám zatiaľ nikto nepoložil. Otázka, kam chceme patriť, ak sa v budúcnosti EÚ rozdelí na integrovanejšie centrum a menej integrovaný zvyšok, je napriek tomu hodná intenzívnej diskusie. Tá je potrebná, aby vďaka nej mohli byť podrobne analyzované a posúdené všetky pre a proti oboch alternatív. Slovenska ako krajiny rozhodnutej užšie sa integrovať, alebo ako krajiny odmietajúcej túto cestu.
k
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že takúto diskusiu budeme aj mať. Tvrdenia typu „chceme byť v jadre, chceme byť v prvej lige a v centre spolu s Nemeckom“ majú podľa všetkého jednoznačnú podporu väčšiny ľudí, ktorí v nich intuitívne vidia záruku našej budúcej prosperity. To sa pokúsil spochybniť Richard Sulík, za čo už stihol zožať tvrdú kritiku takmer všetkých politikov a niektorých analytikov. Ak však diskusia má mať zmysel, potrebujeme sa vymaniť z plytkého stereotypu, že zodpovední politici chcú Slovensko v jadre, v prvej lige a tí nezodpovední chcú zo Slovenska urobiť perifériu, ktorá bude hrať druhé husle. Posun diskusie do tejto polohy totiž znamená, že je vopred rozhodnutá. Čokoľvek iné než jadro a prvú ligu je veľmi ťažké vysvetliť, presvedčiť o tom je úplne nemožné.
Namiesto zavádzajúcej diskusie by sme mali začať tým, že si nalejeme čistého vína. Ruku na srdce, ekonomika Slovenska a ekonomiky krajín potenciálneho jadra majú zásadne odlišné parametre. Spája nás s nimi euro a túžba byť medzi nimi. To je veľmi málo, ale ak by nás predsa len zobrali medzi seba, Slovensko by v užšej EÚ bolo väčšou perifériou, než akou je v súčasnej EÚ.
V tejto súvislosti stoja za pozornosť slová Luigiho Zingalesa, ktorý v rozhovore pre Trend poukázal na negatívne paralely pri zjednocovaní Talianska a EÚ: „Mali sme malú elitu, ktorá veľmi chcela zjednotenie a podarilo sa to. Výsledkom bola dominancia severu nad juhom, čo bolo pre južné Taliansko devastujúce. Obávam sa, že podobný výsledok môže čakať celú Európu.“ Reči o jadre a prvej lige ešte nie sú zárukou prosperity. Môžu totiž znamenať aj Sicíliu. Nenálepkujme. Rozmýšľajme.