Únik kapitálu, respektíve nelegálny odlev kapitálu, bol považovaný za jednu z najvýznamnejších prekážok dlhodobého ekonomického rozvoja v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Otázkou je, ako rozlíšiť legálny pohyb kapitálu medzi krajinami od nelegálneho. Rovnako je dôležité rozlišovať legitímny pohyb kapitálu od nelegitímneho. Brazílsky ekonóm Stephan Kanitz sformuloval otázku presne. Prečo, keď Američan uloží peniaze v zahraničí, považuje sa to za „zahraničnú investíciu“ a keď Argentínčan uloží peniaze v zahraničí, považuje sa to za „únik kapitálu“? Prečo, keď americký podnik investuje tretinu svojho kapitálu, sa to považuje za „strategickú diverzifikáciu“ a naopak, keď Bolívijčan investuje iba zlomok svojho kapitálu do zahraničia, je to považované za „stratu dôvery“? V širšom slova zmysle je možné akýkoľvek odlev kapitálu z chudobných krajín do bohatých považovať za nelegitímny a neracionálny. Dôvodom je, že odhliadnuc od rizikových marží je hraničná produktivita kapitálu vyššia v krajinách, kde je ho nedostatok a nižšia v krajinách, kde je ho prebytok.
Únik kapitálu je považovaný za závažný problém platobnej bilancie najmä v krajinách s výrazným problémom zadlženosti a nerovnováhy vo verejných financiách. Avšak finančná a hospodárska kríza poukazuje na to, že únik kapitálu už nie je fenoménom rozvojových ekonomík. Práve naopak, stáva sa čoraz väčším problémom vo viacerých vyspelých ekonomikách. Panamské listy, ktoré v roku 2015 unikli z právnickej firmy Mossack Fonseca a obsahovali milióny dokumentov a viac ako dvestotisíc schránkových spoločností v daňových rajoch, sú jasným dôkazom závažnosti problému s nelegálnym odlevom kapitálu.
Ďalšou otázkou je, akými spôsobmi dochádza k nelegálnemu odlevu, respektíve úniku kapitálu. Možností je niekoľko. Úplne najjednoduchším a najlacnejším spôsobom je odniesť peniaze v hotovosti do zahraničia za predpokladu, že daná mena je v zahraničí konvertibilná. Podstatne vyšším stupňom úniku kapitálu je spojenie s úplatkárstvom v prospech vplyvných politikov prostredníctvom tendrov a kontraktov. Ďalší kanál odlevu kapitálu je spojený s podvodom v zahraničnom obchode pomocou podhodnotenia exportných faktúr a nadhodnotenia importných faktúr. Určité aspekty transferových cien v sebe nosia podstatu úniku kapitálu. Posledné spomínané faktory sú spojené s daňovou optimalizáciou firiem. V každom prípade odlev kapitálu bude závažným problémom hospodárskej politiky a vyžaduje si veľkú pozornosť.