06.07.2017, 00:00

Verejné slovo si žiada kultúru myslenia

Štefan Kassay
Zdroj: Pavol Funtál

Slovo vyrieknuté poľahky neraz býva iba záplavou emócií bez racionálneho úsudku. Pele-mele v súkromí sa dá prežiť, ale rozumovanie vo verejnom priestore napácha veľa zla. K tomu prispieva aj bulvarizácia.

Slovný marazmus pohltí hoci aj vedecky verifikované výsledky ľudského ducha. Sugestívnosť na hranici „umeleckého“ podania značne vplýva aj na rozumne uvažujúcich ľudí. Podobne ako nerozumné konanie masy, ktoré po utíchnutí momentu vzplanutia sa javí až nepochopiteľne nerozumným. Zvlášť variácie založené na povrchnosti, sprevádzané potrebou prevahy, môžu viesť k osvojeniu si názorov rozličného zoskupenia ľudí na čokoľvek. Také správanie a navonok forsírovaný úsudok sa prejavuje vo voľbách na rozličných úrovniach zastúpenia.


Ak je hlasovanie otvorené, aspoň sa vie, aký je koho názor. Opačný názor si však žiada odvahu a serióznu diskusiu, pretože mlčanie je nielen konaním proti vlastnému názoru, ale aj absenciou vlastného svedomia. Podobne faloš možno ukryť aj za hlasovanie vyplnením formulára „áno-nie“. Vhodenie lístka „do klobúka“ oslobodí hlasujúceho pred verejným priznaním svojho názoru. Slovo sa tak stane nie verejným, ale neverejným artiklom, pretože umožňuje prevod želania niekoho iného neverejnou podporou vlastného hlasu. O manipulačnej možnosti znehodnotením hlasovacieho lístka ani nehovoriac.


Rozhoduje ale právo väčšiny, čo je imanentným pojmom demokracie. Otázkou je, ako sa tá väčšina tvorí, pretože právo väčšiny obsahuje aj zodpovednosť a mravnosť, jednotu slov a konania, čo v živote je neraz prehlušené osobnými záujmami a výhodami. Je zvláštne, ako sa aj človek znalý predmetu rozhodovania rozdielne správa. Vysoká odborná fundovanosť sa prieči rozumnosti pri akceptácii iných názorov, hoci sú vybavené aj vedeckým inštrumentáriom a ovládajú metodiku riešenia aj zložitých problémov.


Svoju rolu tu zohráva nevôľa prijať fakty, ktoré potláčajú vlastné presvedčenie a vzbudzujú pobúrenie. Sebareflexia spravidla býva krivým zrkadlom. A tak svojím nekritickým hlasom napáchajú veľa zla.


Poučiť sa v tomto smere akoby bolo nemožné. História prináša preveľa príbehov o neprávosti a klamlivom svedectve. Ale aj veľkú múdrosť tých, ktorí poznali a zdráhali sa myšlienkam o pomste. Mali účinnejšiu medicínu. Aj ťažké konflikty liečili dobrým, láskavým slovom, ktoré povedané so skromnosťou, môže lámať i tie najväčšie prekážky. Každé vyrieknuté slovo, na verejnosti obzvlášť, odhaľuje kultúru osobnosti, myslenia a konania.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.