13.07.2017, 00:00

Prečo opraviť dlhovú brzdu

Radko Kuruc
Zdroj: Marek Kmeť

Netradične na úvod dva výroky: „Počúvame mnoho rokov výhrady k tomu, že finančné rezervy sú súčasťou hrubého dlhu. Takže považujeme čistý dlh za vhodnejší koncept. Je to vhodnejší indikátor pre riadenie štátneho dlhu.“ A druhý: „Nikto nechce, aby zákon obmedzoval riadenie hotovostnej rezervy štátu. Podľa mňa je na tom zhoda.“ Prvý výrok patrí predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivanovi Šramkovi a druhý členovi rady Ľudovi Ódorovi.

Prečo teda opravovať dlhovú brzdu? Dôvodom nie sú politici, ktorí chcú neobmedzene šafáriť s verejnými zdrojmi. Slovenské verejné financie sú kredibilné a dlhodobo udržateľné, čo potvrdila aj rozpočtová rada. Faktom ostáva aj to, že pomer dlhu k výkonu ekonomiky už niekoľko rokov klesá.


I keď samotná existencia ústavného zákona na jednej strane zvyšuje reputáciu krajiny v očiach investorov, zabudované automatické brzdy primárne obmedzujú profesionálov z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity pri riadení dlhu. V minulosti sa napríklad museli neraz prispôsobovať pri tvorbe zásob hotovosti na splatenie záväzkov štátu prísnym zákonným stropom pre výšku dlhu a posúvať emisie dlhopisov v čase. Napriek tomu, že premeškali výhodnejšie podmienky na trhu.

Zákon v terajšej podobe tak môže byť aj generátorom neefektívnych rozhodnutí. Ak by boli sankčné pásma naviazané na čistý dlh, riadenie dlhu by neprebiehalo so zatiahnutou ručnou brzdou, mohli by sa ďalej zlepšovať parametre dlhu a vedeli by sme sa financovať výhodnejšie. Zároveň by výška čistého dlhu mala pečiatku Európskeho štatistického úradu, ktorý by túto výšku potvrdzoval. Navyše štúdie OECD a RRZ poukazujú na to, že udržateľné zadlženie pre Slovensko je na úrovni zhruba 40 až 50 percent HDP. Hovoria však o čistom dlhu.


Takáto úprava by, samozrejme, mohla viesť k istému zvýšeniu hrubého dlhu, do ktorého sa podľa pravidiel započítavajú aj hotovostné prostriedky na účtoch štátu. Naša dlhová brzda však nie je ani zďaleka jediným pravidlom, ktorého sa musíme držať. Máme aj európske pravidlá, keď na základe Fiškálneho kompaktu sme povinní každoročne postupne znižovať štrukturálne saldo až k vyrovnanému rozpočtu.


Pri písaní súčasného zákona si pred rokmi za jeden stôl sadli poslanci koalície i opozície. A dosiahli širokú a vzácnu zhodu. K tomu by malo dôjsť aj v súčasnosti.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.