Okrem majstrovstiev sveta v hokeji a pestro zloženej vlády so sympatickým premiérom o Kanade priveľmi nepočuť, tobôž o jej ekonomike. Krajina celé dekády existuje bez veľkých šokov a prekvapení. Až by človek pozabudol, že ide o 7. najväčšiu (ak rátame EÚ ako celok) ekonomiku sveta.
Preto nie je zanedbateľná správa, že Bank of Canada, teda kanadská centrálna banka, v polovici júla zdvihla základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu, na 0,75 percenta. Stalo sa to prvýkrát za sedem rokov. Kanada sa tak pridala k svojmu južnému susedovi, kde Fed zdvihol sadzby už dvakrát. Nezamestnanosť klesá od roku 2009 a rast HDP má dosiahnuť tento rok 2,7 percenta, najviac od roku 2011. A to aj napriek tomu, že ťažba ropy sa už roky borí s nízkymi trhovými cenami tejto komodity.
Júnové stretnutie centrálnych bankárov na výročnom zasadaní Banky pre medzinárodné platby (BIS) mohlo ovplyvniť toto rozhodnutie, keďže BIS na ňom naliehala na využitie dobrých časov na normalizáciu monetárnej politiky. Na druhej strane, Medzinárodný menový fond deň pred zvýšením sadzieb vydal varovanie pred uťahovaním monetárnych kohútikov. Okrem ďalšieho poklesu cien ropy či amerického protekcionizmu sa bojí najmä prasknutia bubliny na trhu kanadských nehnuteľností.
O realitnej bubline sa v krajine hovorí už úplne otvorene. Na rozdiel od USA, v Kanade začiatkom krízy bublina nepraskla. Takže kým sú dnes americké nehnuteľnosti cenovo na úrovni 90 percent roka 2007, kanadské sú na úrovni 180 percent, pričom rast v posledných rokoch akceleroval. Len za posledný rok narástli ceny nehnuteľností celoštátne o 18 a v Toronte o viac ako 30 percent. Lenže v tomto roku v máji už bol objem predaja najnižší za päť rokov. MMF sa bojí, že rast úrokov podrazí roztrasené nohy realitnému trhu. Iní si myslia, že radšej teraz, kým sa ekonomike darí, ako neskôr. Kanadské banky preniesli zmeny do svojich hlavných sadzieb prakticky okamžite. V Kanade má tretina hypoték variabilný úrok, takže aj zmeny v peňaženkách dlžníkov budú rýchle.
Opäť je tak o niečo aktuálnejšia otázka, kedy začne monetárnu politiku uťahovať aj ECB. Niektoré členské štáty Eurozóny sú viac ako zrelé. S klesajúcou nezamestnanosťou, rastúcimi mzdami, ekonomikou a aj cenami nehnuteľností medzi ne môžeme smelo zaradiť aj Slovensko. Na druhej strane, naplno otvorený kohútik monetárneho suda je pre niektoré krajiny tým povestným vlasom, na ktorom nad nimi visí Damoklov meč. Vrátane ťažkých váh, ako je Taliansko. V ECB bude hlavybôľ.