Pred ôsmimi rokmi, 1. mája 2004, do EÚ vstúpilo desať krajín vrátane Slovenska. Európsky kontinent sa tak prakticky zjednotil.
Po páde režimov sa hospodársko-politické priority krajín strednej a východnej Európy začiatkom deväťdesiatych rokov sústreďovali na kľúčový cieľ – vstup do euroatlantických štruktúr. Hoci táto cesta nebola bezproblémová, nakoniec sa desiatke krajín podarilo úspešne zavŕšiť toto úsilie.
Máj 2004 však neznamenal koniec – práve naopak. Hospodársky rozmach mnohých nových členov pokračoval a umožnil niektorým z nich splniť podmienky vstupu do eurozóny, zatiaľ čo prístup k eurofondom urýchlil rozvoj vedy a výskumu, vzdelávania, informačných technológií, dopravy a pod.
Členstvo v EÚ prinieslo množstvo výhod. Získali sme možnosť bez obmedzení cestovať, študovať či pracovať v európskych krajinách a spoločná mena k nám pritiahla množstvo zahraničných investícií a zlepšila podmienky na podnikanie. Zavedením eura Slovensko ročne napr. len na transakčných nákladoch ušetrí okolo 200 miliónov eur. Nehovoriac o jednotnom európskom trhu, ktorý transformuje Európu na najväčší obchodný blok vo svete a prestíži, ktorá Európskej únii patrí na medzinárodnopolitickej scéne. V prípade Slovenska za zmienku stojí tiež enormný, viac než dvadsaťpercentný nárast životnej úrovne občanov.
Samozrejme, tak ako každý projekt – ani ten európsky sa nevyhol „zamračenej etape“ a v posledných rokoch čelil dôsledkom globálnej krízy. Dovolím si však konštatovať, že dôsledné opatrenia Európskej komisie a európskych lídrov viedli k odvráteniu existujúcej hrozby pádu európskej ekonomiky a posledný vývoj ukazuje, že začína dochádzať k jej opätovnému naštartovaniu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že EÚ nezanedbala ani prorastové opatrenia, a najmä prostredníctvom špecifických programov v rámci stratégie Európa 2020 sa snaží zabezpečiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. V súvislosti s procesom rozširovania je potrebné uviesť, že bol obojstranným prínosom. Zakladajúce krajiny, resp. štáty, ktoré do únie vstúpili v prvých vlnách, často pozitívne hodnotia konštruktívny prístup dnes už „dvanástky“ k riešeniu existujúcich problémov. Nejde však len o prílev „čerstvého vzduchu“. Rozšírenie EÚ z roku 2004 bolo prospešné pre úniu ako celok aj v inom smere. Nedávno sme po prvýkrát boli svedkami situácie, keď riešenia na existujúce problémy niektorých členských krajín bolo možné nájsť len s pomocou a súčinnosťou iných európskych partnerov. Inak by spomínaným krajinám hrozil hospodársky kolaps.
Okrem ekonomických výhod spojených s členstvom v EÚ je potrebné na záver spomenúť ešte jednu dimenziu. Hnacím motorom otcov EÚ bola pred šesťdesiatimi rokmi snaha o zabránenie vojny. To si dnes už málokto uvedomuje. Členstvo v EÚ zabezpečuje novým členským krajinám hodnotu, ktorú dokáže máločo predstihnúť – mier a úloha únie ako takej je v procese zabezpečovania globálnej stability v 21. storočí aj preto nenahraditeľná.
Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie